ĎAKUJEME A MAJME SA NA POZORE
Pred 80 rokmi, 4. apríla 1945, oslobodili sovietske vojská pod velením maršala Malinovského hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Hoci boje na území Slovenska trvali až do 3. mája, tak ako Francúzi oslavujú dobytie Patíža ako oslobodenie Francúzska, mali by sme aj my prestať považovať oslobodenie Bratislavy za lokálnu záležitosť a pripomínať si tento deň ako oslobodenie Slovenska spod fašistického jarma a nacistickej okupácie.
Oslobodenie Bratislavy nebolo v žiadnom prípade formálnou záležitosťou. Nemci sa odmietali vzdať do poslednej chvíle. Ešte 31. marca vypravili posledný transport politických väzňov do koncentračného tábora Mauthausen, kde ich nemilosrdne povraždili. 2. apríla prestala jazdiť mestská hromadná doprava, bolo prerušené zásobovanie a nacisti vyhodili Starý most cez Dunaj do vzduchu. V skorých ranných hodinách 4. apríla 1945 Červená armáda zaútočila na mesto v smere od Rače. Ešte na poludnie sa bojovalo v centre na Korze. Ohniskom nemeckého odporu však boli ruiny Bratislavského hradu, kde sa opevnila posádka s guľometným hniezdom. Dobyli ho až o štvrtej hodine popoludní. Ťažké boje si vyžiadali 1 333 mŕtvych (742 sovietskych vojakov, 470 nemeckých a 121 civilistov).
Nikdy nesmieme zabudnúť na to, čoho je schopný fašizmus vo fáze absolútnej moci, nesmieme strácať zo zreteľa, koľko krvi a nešťastia stálo, kým sme sa zbavili posledného cudzieho vojaka, nesmieme dopustiť, aby sa falšovali dejiny. Ešte pred niekoľkými rokmi som spochybňoval zmysel rituálov kladenia vencov pri studených pomníkoch, ktoré podľa mňa umŕtvujú vedomie, že fašizmus je živé nebezpečenstvo. Dnes, keď sa v Česku šíri demagógia, že ich oslobodili Američania, keď aktivisti fakticky vojnovej iniciatívy "Mier Ukrajine" hulákajú na slovenských námestiach, že to vraj bolo Rusko, kto inicioval druhú svetovú vojnu, keď podobné lži pretláča Európsky parlament, je očividné, že osveta je naďalej nevyhnutná, aj keď možno inými prostriedkami.
Väčšina ľudí totiž používa slovo "fašizmus" ako zaklínadlo a nerozumie tomu, čo to vlastne je. Nechápe, odkiaľ nám dnes hrozí nebezpečenstvo. Hrozbu nových foriem fašizmu oživili dve tendencie. Prvým z nich je ekonomický neoliberalizmus, ktorý zničil základy sociálnej spravodlivosti v Európe. Druhým z nich je extrémny centrizmus, ktorý neustále okliešťuje slobodu prejavu a v poslednom čase bezprecedentnými zásahmi do volebného práva demontuje samotné princípy demokracie. Títo zaslepení fanatici si myslia, že potláčaním demokracie ju chránia, ale pritom sa zahrávajú s niečím, čo by demokratický systém v žiadnom prípade nemal riskovať. Ak ľudia na základe posledných rozhodnutí v Rumunsku alebo vo Francúzsku dospejú k záveru, že demokracia je fraška a každý, kto sa postaví proti systému, bude odstránený z volieb a uväznený, budú chcieť odstrániť nielen takúto falošnú fasádu demokracie, ale zvolia si namiesto nej poctivú autokraciu. V tom je dnes hlavné nebezpečenstvo, ktoré nechápu progresívci. Najväčšou hrozbou pre demokraciu nie sú izolované hlúčiky pravicových extrémistov, ale spôsob, akým proti nim pseudoliberálny mainstream bojuje. Majme sa na pozore. Rozpad medzinárodného poriadku a globálny konflikt o nové usporiadanie sveta je dnes bližšie ako kedykoľvek predtým.
~ Eduard Chmelár
📱@investigativnyblogSK
