Pán svedok, máte skúsenosti, Vy ako historik, s tým, že [...] niekomu z nejakých historikov z Vášho okolia, ktorého poznáte, že mu bol zobraný priestor pre slobodné vyjadrenie, príp. sa [...] vyhrážali [...] akýmkoľvek spôsobom?

Spomínam si, že v roku 2018 malo byť zrušených asi 7 verejných akcií, kde som bol ja zavolaný ako historik na diskusiu. Rovnako bol zrušený spomienkový seminár v roku 2019, pri výročí prvej Slovenskej republiky v Ružomberku.

Vidíme sa dnes so svedkom Lackom prvýkrát osobne, je pravdou, že sme boli spolu v kontakte ohľadne brožúry Vrahovia medzi nami. [...] Výpoveď svedka demaskovala obludné praktiky, ktoré znetvorujú a zjazvujú naše dejiny, ako aj nátlak médií a židovskej náboženskej obce. Za médiami sú častokrát židovskí majitelia. Svedok sa vyjadril korektne ku kapitolám z mojej knihy Židokracia, ktorým sa venuje, ktoré však nie sú predmetom znaleckých posudkov, resp. sa v posudkoch nespomínajú. Teda ani nepomohol obhajobe, a je to dôkazom toho, že sme neboli na výpovedi dohodnutí.

Dnes pod tou politickou mocou si nemôžete predstaviť iba nejaké grémium vládnucej strany nejakej koaličnej. To je komplex vplyvov a tlakov: jednak teda zo strany vládnucej moci alebo režimu, samozrejme aj potom zákonov – tie zákony veľa zohrávajú, ale potom aj vplyvy rôznych silných lobistických skupín, povedzme židovská náboženská obec, no a predovšetkým médiá.

Na základe môjho výskumu došlo k revidovaniu pôvodne uvádzaných vysokých počtov.

boli tieto čísla nafúknuté, umelo navyšované.

Začiatkom 90. rokov tu bol vážny štátny záujem objektívne zhodnotiť najnovšie slovenské dejiny, ale v dôsledku ďalšieho vývoja, vrátané už spomenutého prijatia zákona o štátnom sviatku SNP, potom tieto snahy o odbornú polemiku historikov, o to hľadanie pravdy, ustali.

Mňa zaujímala neobjasnená otázka, koľko ľudských životov si vyžiadalo americké bombardovanie Slovenskej republiky. Lebo predsa obete spôsobené Nemeckom, Nemcami, sú preskúmané už dávno. [...] A chcel som potom aj pokračovať, aby sa tým istým spôsobom zmapovali aj obete sovietskeho bombardovania. No táto snaha ešte v Ústave pamäti národa skončila predčasne. Túto štúdiu na príkaz vtedajšieho predsedu [...] vyhodili z nášho časopisu s tým, že o takýchto veciach nemôžeme písať a [...] že Američania sú naši osloboditelia. [...] Mňa pritom zaujímali iba fakty. Žiadnu ideológiu som tam nevkladal.

Tento pôvodne amatérsky bádateľ sa svojou poctivou výskumnou prácou venoval týmto obetiam. [...] SAV a VHÚ tento výskum a tzv. odvrátenú stranu SNP ignorujú a vôbec sa jej nevenujú, skrátka sú to otázky, ktoré sú pre nich tabu.

Absolvoval som aj pohovor v Matici slovenskej v roku 2017 na miesto historika, kde mi vysoký predstaviteľ Matice povedal: „čo by napísal denník SME, keby sme vás prijali, aký titulok by článku dal?“

To, co zítra ode mne zazní v soudní síni, ještě nikdy u českého soudu nezaznělo a už nikdy nezazní!

Mariána Magáta sprevádzala na súde aj skupina fanúšikov a vyprevadili ho s potleskom.

Antisemitizmus je tak starý ako samotná židovská rasa. Tlak vždy vytvára protitlak. Keď narastal nátlak židovstva, rástol tiež vlastenecký odpor hostiteľského národa a jedného dňa muselo dôjsť k výbuchu. [...] Dokázali vyvraždiť 30 000 Árijcov a ešte dnes si túto udalosť pripomínajú sviatkom.

Falšovanie histórie je ideologická súčasť hybridnej vojny proti Slovenskej republike, ktorá je vedená nielen zvonka, ale aj zvnútra. Jej vnútornými účastníkmi sú, žiaľ, aj slovenské štátne inštitúcie a médiá pracujúce v prospech záujmov Budapešti a iných cudzích mocí.

Tento postup neprestával. Vôbec. Tento postup sa opakoval pri každom vyšetrení. A ja som niekde našla v sebe odvahu odísť napriek tomu, že to bola neurologická kapacita. (Keď zmenila lekára za Slováka) už som sa nikdy nemusela vyzliecť len do nohavičiek, nemusela som si dávať dolu podprsenku, nikto mi nenazeral do nohavičiek a nekomentoval môj sexuálny život.