Alternatíva verzus mainstream…
Informácie sú v súčasnosti najdrahším obchodným artiklom.
Ten kto ich vlastní s nimi môže obchodovať, môže ich používať ako nástroj moci a môže ich zneužívať na ovládanie iných.
Mediálnu scénu sledujem dlhodobo, pretože sama píšem. Zavedením nových technológií nastal obrovský rozmach šírenia informácií a to až taký, že ľudia sú nimi tak zahltení a presýtení, že sa často v spleti informácií nedokážu orientovať a vybrať si z nich tie podstatné.
Už pred rokmi svet informácií ovládli veľké mainstreamové médiá, pretože majitelia týchto médií v minulosti cielene likvidovali tie malé – alternatívne. Po pár rokoch však alternatíva vstala z popola a to hlavne kvôli tomu, že ľudia presýtení mainstreamom začali hľadať aj iné správy ako boli tie v podobe propagandy, ktoré šírili médiá hlavného prúdu.
V období doby covidovej, nárast alternatívnych médií začal vyvažovať médiá hlavného prúdu, ale stalo sa to, čo sa stať nemalo.
Nedávno som zachytila vyjadrenie ktoréhosi slovenského politika, ktorý na jednej z tlačových besied povedal, že alternatíva sa v súčasnosti stáva na Slovensku mainstreamom. Aj keď to myslel zrejme tak, že ľudia viac sledujú alternatívu ako mainstream.
Alternatíva sa síce stala protipólom mainstreamu, ale v podstate začala preberať jeho spôsoby informovania.
Včera som si tak ako po iné dni prešla správy na oboch stranách mediálnej scény a výsledok?
Ako hovoria naši bratia Česi : „prašť jak uhoď“, alebo po našom „čert ako diabol“…
Rovnaké šírenie politickej propagandy, ktorá čoraz viac ľudí rozdeľuje ako spája, výsmech v podobe politického bulváru namiesto vecných argumentov, či neustále zastrašovanie ľudí rôznymi „jóbovkami“.
Z alternatívy sa skutočne stáva mainstream aj z toho dôvodu, že mnohí ľudia v alternatíve len využili možnosti ako sa zviditeľniť a snažia sa za každú cenu dostať k moci. Toľko novodobých „spasiteľov“, ktorí majú zachrániť náš štátik snáď nemajú nikde vo svete.
Žiaľ, mnohí z nich podľahli pocitu vlastnej výnimočnosti a ilúzii moci a rovnako „zmatovičovateli“, ako mnohí súčasní politickí predstavitelia, ktorí dávno stratili súdnosť, sebareflexiu a dokonca aj vlastnú dôstojnosť.
A ktovie, možno to bol niekoho, kto vládne z úzadia, geniálny nápad a zámer, ako udržať spoločnosť v stave neustálej roztrieštenosti a ľudí v beznádeji a úplne vytlačiť z mediálnej scény tých ľudí, ktorí v období znovuzrodenia alternatívy prinášali ľuďom nielen informácie, ale snažili sa ich najmä vzdelávať a dávať im nádej na zmenu.
Pretože len človek, ktorý má nádej a začne sa vzdelávať a pracovať na sebe, dokáže zmeniť najskôr seba a potom aj spoločnosť.
Preto je zvláštne pozorovať činnosť tých, ktorí neustále vyzývajú na zmenu spoločnosti, ale iba takú podľa ich pravidiel. A to zmenu, kde úplne chýba to najpodstatnejšie, čo by malo byť základom každej vyspelej ľudskej spoločnosti a tým je mravnosť – ľudskosť človeka…
Preto sa pýtam, môžeme za alternatívu, alternatívne médiá považovať aj tie, ktorých predstavitelia iba v správny čas zachytili dopyt po informáciách mnohých nespokojných ľudí a cielene ich držia v napätí a strachu a najmä v beznádeji rovnako ako to robia mainstreamové médiá?
/Devana/
