Ďateľ
16.04.202509:58
BRUSELSKÉ SLIEPKY KAJA A URŠUĽA A OBJAVENIE AMERIKY
Objavenie Ameriky Európanmi bolo udalosťou epochálneho významu. Avšak až do vynájdenia parného stroja a jeho uvedenia ako lodného pohonu nebola námorná premávka medzi Amerikou a Európou vôbec jednoduchá. Lode odkázané na plachty a veslá boli závislé od sezónnych vetrov a boli ľahko uchvátené morskými prúdmi. To všetko predlžovalo a komplikovalo komunikáciu medzi východnými a západnými brehmi Atlantiku a tomu aj zodpovedala rýchlosť šírenia správ z jedného kontinentu na druhý.
Medzičasom ľudstvo vynašlo telegraf, telefón, lietadlá, fax a napokon aj internet. Správy z Washingtonu do Bruselu a naopak sa šíria v zlomkoch sekúnd. To isté platí o akýchkoľvek iných bodoch planéty. Napriek tomu sa zdá, že niektoré správy zo Severnej Ameriky putujú k brehom Belgicka a odtiaľ do Bruselu na drevených pltiach a potom z Antverp do centra európskej byrokracie na muloch. Či čo...
Washington a Moskva už niekoľko týždňov intenzívne rokujú o normalizácii diplomatických, ekonomických a vojenských (aj zbrojných otázkach) vzťahov. Paralelne vedú rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. Nejde to ľahko, ale trend je jasný: Napriek pokračujúcemu kinetickému konfliktu na Ukrajine USA nepovažujú Rusko za hrozbu, inak by sa nezačal proces normalizácie vzťahov. Aj ďalší trend je jasný: Washington sa rozhodol prepísať pravidlá svetového obchodu, preto ako nátlakový prostriedok vyjednávania šermuje neslýchane vysokými clami.
Ostatné vyjadrenie postavičiek bruselského panoptika, ako sú hlúpa tvárička Kaja Kallas či gynekologička Uršuľa, dokumentujú, že ich ešte neoviali vetry vanúce cez Atlantik. Akoby neboli schopné vnímať realitu a najmä oba trendy popísané v predchádzajúcom odseku. Ak sa neskončila studená vojna rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991, tak nepochybne je táto etapa uzavretá novým prístupom USA k Európe a k obranným, obchodným a politickým vzťahom s ňou.
Kaja a Uršuľa zjavne vypli internet a z majáka kukajú ďalekohľadom, či sa k brehom Európy blíži drevený koráb so správami od bieleho otca z Washingtonu. Inak sa nedajú vysvetliť orgie zbrojného nadšenia aj napriek tomu, že Rusko ani po troch rokoch nebolo schopné dobyť celú Ukrajinu. Živenie ruskej hrozby však nepochybne bude desaťročia živiť pár vyvolených, ktorí sa ochotne podelia s obyvateľkami bruselského kurníku. A inak, ako vypnutím internetu v Bruseli, sa nedá vysvetliť ani dvíhanie varovných prstov ohľadom účasti niektorých európskych lídrov na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve.
Celý svet rieši nové trendy a výzvy, pretože Donald Trump sa zjavne rozhodol pochovať zvyšky systému, v skratke označovaného ako Bretton Woods, a nastoliť nový poriadok. Z toho vyplývajú riziká, hrozby, ale aj príležitosti a každý príčetný štátnik sa pripravuje čeliť im. Len bruselské sliepky bežia v protismere dejín, ale od hydiny ani nemožno čakať nič iné.
Objavenie Ameriky Európanmi bolo udalosťou epochálneho významu. Avšak až do vynájdenia parného stroja a jeho uvedenia ako lodného pohonu nebola námorná premávka medzi Amerikou a Európou vôbec jednoduchá. Lode odkázané na plachty a veslá boli závislé od sezónnych vetrov a boli ľahko uchvátené morskými prúdmi. To všetko predlžovalo a komplikovalo komunikáciu medzi východnými a západnými brehmi Atlantiku a tomu aj zodpovedala rýchlosť šírenia správ z jedného kontinentu na druhý.
Medzičasom ľudstvo vynašlo telegraf, telefón, lietadlá, fax a napokon aj internet. Správy z Washingtonu do Bruselu a naopak sa šíria v zlomkoch sekúnd. To isté platí o akýchkoľvek iných bodoch planéty. Napriek tomu sa zdá, že niektoré správy zo Severnej Ameriky putujú k brehom Belgicka a odtiaľ do Bruselu na drevených pltiach a potom z Antverp do centra európskej byrokracie na muloch. Či čo...
Washington a Moskva už niekoľko týždňov intenzívne rokujú o normalizácii diplomatických, ekonomických a vojenských (aj zbrojných otázkach) vzťahov. Paralelne vedú rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine. Nejde to ľahko, ale trend je jasný: Napriek pokračujúcemu kinetickému konfliktu na Ukrajine USA nepovažujú Rusko za hrozbu, inak by sa nezačal proces normalizácie vzťahov. Aj ďalší trend je jasný: Washington sa rozhodol prepísať pravidlá svetového obchodu, preto ako nátlakový prostriedok vyjednávania šermuje neslýchane vysokými clami.
Ostatné vyjadrenie postavičiek bruselského panoptika, ako sú hlúpa tvárička Kaja Kallas či gynekologička Uršuľa, dokumentujú, že ich ešte neoviali vetry vanúce cez Atlantik. Akoby neboli schopné vnímať realitu a najmä oba trendy popísané v predchádzajúcom odseku. Ak sa neskončila studená vojna rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991, tak nepochybne je táto etapa uzavretá novým prístupom USA k Európe a k obranným, obchodným a politickým vzťahom s ňou.
Kaja a Uršuľa zjavne vypli internet a z majáka kukajú ďalekohľadom, či sa k brehom Európy blíži drevený koráb so správami od bieleho otca z Washingtonu. Inak sa nedajú vysvetliť orgie zbrojného nadšenia aj napriek tomu, že Rusko ani po troch rokoch nebolo schopné dobyť celú Ukrajinu. Živenie ruskej hrozby však nepochybne bude desaťročia živiť pár vyvolených, ktorí sa ochotne podelia s obyvateľkami bruselského kurníku. A inak, ako vypnutím internetu v Bruseli, sa nedá vysvetliť ani dvíhanie varovných prstov ohľadom účasti niektorých európskych lídrov na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve.
Celý svet rieši nové trendy a výzvy, pretože Donald Trump sa zjavne rozhodol pochovať zvyšky systému, v skratke označovaného ako Bretton Woods, a nastoliť nový poriadok. Z toho vyplývajú riziká, hrozby, ale aj príležitosti a každý príčetný štátnik sa pripravuje čeliť im. Len bruselské sliepky bežia v protismere dejín, ale od hydiny ani nemožno čakať nič iné.
10.04.202511:30
VYŠETROVACÍ SPIS PPZ-80/NKA-BA2-2021
Pamätáte sa na vyšetrovací spis so značkou PPZ-80/NKA-BA2-2021? Ak nie, v krátkosti pripomeniem. Ide o nezákonne založený vyšetrovací spis nebezpečným zoskupením čuríll, do ktorého zakladali nanečisto nacvičované výpovede najodpornejších kreatúr spomedzi elity kajúcnikov, stvorených systémom vrchného gestapáka Lipšica.
V tomto nezákonnom spise sa okrem iného nachádzajú svedecké výpovede kajúcnika, politického výpalníka a elitného dépéháčkara Michala Suchobu. Z obsahu aj formy výpovedí je zrejmé, že nejde o spontánne verbálne vyjadrenia, zaznamenané vyšetrovateľom v zápisnici o výsluchu svedka. Naopak, je zjavné, že Suchoba spísal svoje výlevy doma na počítači a na čurillami zinscenovaný výsluch priniesol súbory uložené na USB kľúči.
Suchoba v jednom z pamfletov, vydávaných za spontánnu výpoveď, tvrdí, že Tomáša Druckera ekonomicky aj politicky stvoril Jozef Brhel. Najprv z neho urobil šéfa Slovenskej pošty, neskôr ministra zdravotníctva. A vraj spolu napáchali kadejaké ekonomické zbojstvá.
Dôležitá poznámka na okraj: Neviem posúdiť ani preveriť, či Suchoba hovorí pravdu o Tmášovi Druckerovi a ani to nie je pointa tohto komentára. Jeho zmysel spočíva v záhadnej nečinnosti všetkých Miškových orgánov, čuríll a Lipšicovho gestapa.
Čurillácky spis PPZ-80/NKA-BA2-2021 majú redakcie všetkých progresívnych orgánov. Dobre vieme, že žoldnierom agitácie a propagandy stačili oveľa menej výbušné zámienky na to, aby spustili povestnú búrku sračiek (takzvaný shit storm). O Tomášovi Druckerovi ani ťuk. Prečo? Žeby to súviselo s okolnosťou, že ministerstvo školstva je baštou progresívnych úchyliek? Možno.
V každom prípade je potrebné oceniť, že aspoň v prípade vybraného okruhu osôb rešpektujú Miškove orgány prezumpciu neviny. Mimochodom, v spise PPZ-80/NKA-BA2-2021 je hromada nelichotivých informácií o viacerých veličinách režimu šialenca s trvalým pobytom v Trnave. Je pozoruhodné, že ani tomu sa nevenovali nielen Miškove orgány, ale ani morálne buzoly čurilly a Lipšicovo gestapo. A to sú všetko mimoriadne zaujímavé zhody okolností.
Čo poviete?
Pamätáte sa na vyšetrovací spis so značkou PPZ-80/NKA-BA2-2021? Ak nie, v krátkosti pripomeniem. Ide o nezákonne založený vyšetrovací spis nebezpečným zoskupením čuríll, do ktorého zakladali nanečisto nacvičované výpovede najodpornejších kreatúr spomedzi elity kajúcnikov, stvorených systémom vrchného gestapáka Lipšica.
V tomto nezákonnom spise sa okrem iného nachádzajú svedecké výpovede kajúcnika, politického výpalníka a elitného dépéháčkara Michala Suchobu. Z obsahu aj formy výpovedí je zrejmé, že nejde o spontánne verbálne vyjadrenia, zaznamenané vyšetrovateľom v zápisnici o výsluchu svedka. Naopak, je zjavné, že Suchoba spísal svoje výlevy doma na počítači a na čurillami zinscenovaný výsluch priniesol súbory uložené na USB kľúči.
Suchoba v jednom z pamfletov, vydávaných za spontánnu výpoveď, tvrdí, že Tomáša Druckera ekonomicky aj politicky stvoril Jozef Brhel. Najprv z neho urobil šéfa Slovenskej pošty, neskôr ministra zdravotníctva. A vraj spolu napáchali kadejaké ekonomické zbojstvá.
Dôležitá poznámka na okraj: Neviem posúdiť ani preveriť, či Suchoba hovorí pravdu o Tmášovi Druckerovi a ani to nie je pointa tohto komentára. Jeho zmysel spočíva v záhadnej nečinnosti všetkých Miškových orgánov, čuríll a Lipšicovho gestapa.
Čurillácky spis PPZ-80/NKA-BA2-2021 majú redakcie všetkých progresívnych orgánov. Dobre vieme, že žoldnierom agitácie a propagandy stačili oveľa menej výbušné zámienky na to, aby spustili povestnú búrku sračiek (takzvaný shit storm). O Tomášovi Druckerovi ani ťuk. Prečo? Žeby to súviselo s okolnosťou, že ministerstvo školstva je baštou progresívnych úchyliek? Možno.
V každom prípade je potrebné oceniť, že aspoň v prípade vybraného okruhu osôb rešpektujú Miškove orgány prezumpciu neviny. Mimochodom, v spise PPZ-80/NKA-BA2-2021 je hromada nelichotivých informácií o viacerých veličinách režimu šialenca s trvalým pobytom v Trnave. Je pozoruhodné, že ani tomu sa nevenovali nielen Miškove orgány, ale ani morálne buzoly čurilly a Lipšicovo gestapo. A to sú všetko mimoriadne zaujímavé zhody okolností.
Čo poviete?
post.reposted:
tvotv.sk 🛑
06.04.202509:49
Dnes sme mali tú česť osobne sa stretnúť s pánom Petrom Tóthom – novinárom, publicistom a autorom viacerých zaujímavých titulov.
Stretnutie s ním bolo nielen veľmi príjemné, ale aj nesmierne podnetné a inšpirujúce. Diskutovali sme o spoločenských témach, mediálnej realite, ale aj o jeho práci, ktorá si vyžaduje odvahu, dôslednosť a ochotu ísť až na koreň vecí.
S veľkým záujmom sa púšťame do čítania jeho najnovšej knihy „Lipšic, príbeh politického podvodníka,“ v ktorej autor otvára mnohé otázky, ktoré v súčasnosti rezonujú v spoločnosti.
Ďakujeme za túto výnimočnú možnosť
Tešíme sa na ďalšie stretnutia.
Stretnutie s ním bolo nielen veľmi príjemné, ale aj nesmierne podnetné a inšpirujúce. Diskutovali sme o spoločenských témach, mediálnej realite, ale aj o jeho práci, ktorá si vyžaduje odvahu, dôslednosť a ochotu ísť až na koreň vecí.
S veľkým záujmom sa púšťame do čítania jeho najnovšej knihy „Lipšic, príbeh politického podvodníka,“ v ktorej autor otvára mnohé otázky, ktoré v súčasnosti rezonujú v spoločnosti.
Ďakujeme za túto výnimočnú možnosť
Tešíme sa na ďalšie stretnutia.
01.04.202514:18
DAVID LINDTNER A MEDIÁLNY ZLOČINEC BURČÍK
Žoldnieri agitácie a propagandy všetkých Miškových orgánov nenávidia bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo ich presahuje intelektom ako Himaláje výškou Malé Karpaty. Nenávidia ho aj preto, lebo ako advokát zastupuje osoby, ktoré žoldnieri neznášajú ešte viac ako jeho samého. A napokon Davida Lindtnera nenávidia preto, lebo sa opovažuje vykonávať funkciu poradcu premiéra Roberta Fica či ministra spravodlivosti Borisa Suska.
Keď sa o nenávidenom právnikovi rozhovorí policajná žinenka (lebo nielen Lipšic má žinenku Tódovú), tak žoldnieri agitácie a propagandy usilovne a najmä škodoradostne citujú jeho slová, len aby Davida Lindtnera akože legitímne namočili do korupcie.
Policajná žinenka, o ktorej píšem, je zločinec a univerzálny kajúcnik David Takáč. Vypovedal na súde v trestnej veci istého Richarda Šulka. Kauza ani len miliardu svetlených rokov nešla okolo Davida Lindtnera. Napriek tomu zločinec Takáč pred súdom z nevysvetliteľných dôvodov hovoril o podplácaní sudcu Davida Lindtnera. Neuviedol žiadne podrobnosti, len zasmradil a všetky Miškove orgány vo veľkom citovali.
Motívy konania zločinca Takáča možno nie sú až také nevysvetliteľné. Viac ako desať rokov ho pásli NAKA a špeciálna prokuratúra, teda Lipšicovo gestapo. Keďže tieto kruhy sú úzko zosieťované s Miškovými orgánmi, nie je nepredstaviteľné, že nejaká čurilla alebo zhnitá repa usmernila zločinca Takáča, že existuje spoločenská objednávka na morálne znemožnenie Davida Lindtnera. A iná čurilla alebo iná zhnitá repa zase popchla Lipšicovo stádo žoldnierov propagandy, aby venovali pozornosť príslušnému dňu hlavného pojednávania, keď bude vypovedať inštruovaný zločinec a univerzálny kajúcnik Takáč.
Predchádzajúci odsek nie je čírou špekuláciou. Viaceré fakty, potvrdzujúce relevanciu úvahy o sprisahaní proti Davidovi Lindtnerovi, vyjdú časom najavo. Dovtedy si vystačme s konštatovaním, že v zneužívaní nepodloženého obvinenia, hraničiaceho s krivým obvinením, z úst zločinca Takáča sa horlivo angažuje intelektuálne podvyživený nádenník propagandy Burčík zo SME.
Kontext: Tupý Burčík už niekoľko rokov robí hovorcu právoplatne odsúdenému zločincovi Kosíkovi, ukrývajúcemu sa v Afrike. Zločincovi Kosíkovi robil kedysi lokaja zločinec Takáč. Zločinec Takáč v týchto dňoch bez dôkazov obvinil z korupcie Davida Lindtnera a mentálne anemický Burčík sa na tom exhibicionisticky dorába. Zločinec Takáč aj mediálny zločinec Burčík robili, respektíve dodnes robia pre zločinca Kosíka. Takto sa, dámy a páni, vyrába mediálna manipulácia.
Kašľať na Takáča a kašľať na Kosíka. Dobre si však zapamätajme meno mediálneho zločinca, univerzálnu žinenku Burčíka. Je to kreatúra na úrovni Lipšicovej žinenky Tódovej.
Žoldnieri agitácie a propagandy všetkých Miškových orgánov nenávidia bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo ich presahuje intelektom ako Himaláje výškou Malé Karpaty. Nenávidia ho aj preto, lebo ako advokát zastupuje osoby, ktoré žoldnieri neznášajú ešte viac ako jeho samého. A napokon Davida Lindtnera nenávidia preto, lebo sa opovažuje vykonávať funkciu poradcu premiéra Roberta Fica či ministra spravodlivosti Borisa Suska.
Keď sa o nenávidenom právnikovi rozhovorí policajná žinenka (lebo nielen Lipšic má žinenku Tódovú), tak žoldnieri agitácie a propagandy usilovne a najmä škodoradostne citujú jeho slová, len aby Davida Lindtnera akože legitímne namočili do korupcie.
Policajná žinenka, o ktorej píšem, je zločinec a univerzálny kajúcnik David Takáč. Vypovedal na súde v trestnej veci istého Richarda Šulka. Kauza ani len miliardu svetlených rokov nešla okolo Davida Lindtnera. Napriek tomu zločinec Takáč pred súdom z nevysvetliteľných dôvodov hovoril o podplácaní sudcu Davida Lindtnera. Neuviedol žiadne podrobnosti, len zasmradil a všetky Miškove orgány vo veľkom citovali.
Motívy konania zločinca Takáča možno nie sú až také nevysvetliteľné. Viac ako desať rokov ho pásli NAKA a špeciálna prokuratúra, teda Lipšicovo gestapo. Keďže tieto kruhy sú úzko zosieťované s Miškovými orgánmi, nie je nepredstaviteľné, že nejaká čurilla alebo zhnitá repa usmernila zločinca Takáča, že existuje spoločenská objednávka na morálne znemožnenie Davida Lindtnera. A iná čurilla alebo iná zhnitá repa zase popchla Lipšicovo stádo žoldnierov propagandy, aby venovali pozornosť príslušnému dňu hlavného pojednávania, keď bude vypovedať inštruovaný zločinec a univerzálny kajúcnik Takáč.
Predchádzajúci odsek nie je čírou špekuláciou. Viaceré fakty, potvrdzujúce relevanciu úvahy o sprisahaní proti Davidovi Lindtnerovi, vyjdú časom najavo. Dovtedy si vystačme s konštatovaním, že v zneužívaní nepodloženého obvinenia, hraničiaceho s krivým obvinením, z úst zločinca Takáča sa horlivo angažuje intelektuálne podvyživený nádenník propagandy Burčík zo SME.
Kontext: Tupý Burčík už niekoľko rokov robí hovorcu právoplatne odsúdenému zločincovi Kosíkovi, ukrývajúcemu sa v Afrike. Zločincovi Kosíkovi robil kedysi lokaja zločinec Takáč. Zločinec Takáč v týchto dňoch bez dôkazov obvinil z korupcie Davida Lindtnera a mentálne anemický Burčík sa na tom exhibicionisticky dorába. Zločinec Takáč aj mediálny zločinec Burčík robili, respektíve dodnes robia pre zločinca Kosíka. Takto sa, dámy a páni, vyrába mediálna manipulácia.
Kašľať na Takáča a kašľať na Kosíka. Dobre si však zapamätajme meno mediálneho zločinca, univerzálnu žinenku Burčíka. Je to kreatúra na úrovni Lipšicovej žinenky Tódovej.
31.03.202509:28
LIPŠICOVA ŽINENKA TÓDOVÁ ZNOVA NEVIE, KDE JE JEJ MIESTO
Lipšicova mediálna žinenka Tódová si berie do papule Adama Valčeka, jedného z mála skutočných novinárov médií bývalého hlavného prúdu, čo bez ideologického balastu zobrazujú realitu.
Lipšicova mediálna žinenka Tódová, čo podržala mikrofón kadekomu, medzi inými aj pedofilovi Slobodníkovi, tvrdí o pánovi (!) novinárovi Adamovi Valčekovi, že je „PR špecialista Haščáka z Penty“ a vyčíta mu, že sa nechal koalíciou zvoliť do mediálnej rady. Píše to tá istá Lipšicova mediálna žinenka Tódová, ktorá kedykoľvek ulahodí potrebám Miškovho (tlačového) orgánu a ktorá sa viac ako dvadsať rokov s tatom Šimečkom spoločne živia šírením ohavnej agitácie a nehanebnej propagandy.
Adam Valček reprezentuje takmer vyhynutý druh neideologického a realistického novinára. Jeho zvolením sa do mediálnej rady konečne dostáva kompetentný a dôveryhodný žurnalista. Lipšicova mediálna žinenka Tódová, agentka ideológie progresívneho internacionalizmu a slúžtička čuríll či pedofilného Slobodníka, na druhej strane reprezentuje invazívny druh žurnalistickej prostitúcie. Ona nemá nielen právo posudzovať Adama Valčeka, ale ani brať si jeho meno do papule.
Priatelia, prosím, dajte aj vy najavo, kde je miesto Lipšicovej žinenky Tódovej, nech prejavíme Adamovi Valčekovi aspoň trochu solidarity. Ďakujem.
Lipšicova mediálna žinenka Tódová si berie do papule Adama Valčeka, jedného z mála skutočných novinárov médií bývalého hlavného prúdu, čo bez ideologického balastu zobrazujú realitu.
Lipšicova mediálna žinenka Tódová, čo podržala mikrofón kadekomu, medzi inými aj pedofilovi Slobodníkovi, tvrdí o pánovi (!) novinárovi Adamovi Valčekovi, že je „PR špecialista Haščáka z Penty“ a vyčíta mu, že sa nechal koalíciou zvoliť do mediálnej rady. Píše to tá istá Lipšicova mediálna žinenka Tódová, ktorá kedykoľvek ulahodí potrebám Miškovho (tlačového) orgánu a ktorá sa viac ako dvadsať rokov s tatom Šimečkom spoločne živia šírením ohavnej agitácie a nehanebnej propagandy.
Adam Valček reprezentuje takmer vyhynutý druh neideologického a realistického novinára. Jeho zvolením sa do mediálnej rady konečne dostáva kompetentný a dôveryhodný žurnalista. Lipšicova mediálna žinenka Tódová, agentka ideológie progresívneho internacionalizmu a slúžtička čuríll či pedofilného Slobodníka, na druhej strane reprezentuje invazívny druh žurnalistickej prostitúcie. Ona nemá nielen právo posudzovať Adama Valčeka, ale ani brať si jeho meno do papule.
Priatelia, prosím, dajte aj vy najavo, kde je miesto Lipšicovej žinenky Tódovej, nech prejavíme Adamovi Valčekovi aspoň trochu solidarity. Ďakujem.
27.03.202507:28
ĎATEĽ V DISKUSII NA PALETE
Priatelia, po čase som bol opäť hosťom Pavla Kapustu v jeho podcaste Diskusia na palete.
Hovorili sme o mojej novej knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Dotkli sme sa scény progresívnych orgánov v službách liberálneho internacionalizmu aj nedávnej epizódy psychotickej dekompenzácie najznámejšieho šialenca s trvalým pobytom v Trnave.
Nemohli sme sa vyhnúť ani situácii na domácej politickej scéne, geopolitickému vývoju a iným dôležitým otázkam. Ak sa vám rozhovor bude páčiť, s vďakou prijmem jeho zdieľanie na vašich kanáloch.
Pekný deň všetkým prajem!
https://www.youtube.com/watch?v=uJCKUr4zddQ
Priatelia, po čase som bol opäť hosťom Pavla Kapustu v jeho podcaste Diskusia na palete.
Hovorili sme o mojej novej knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Dotkli sme sa scény progresívnych orgánov v službách liberálneho internacionalizmu aj nedávnej epizódy psychotickej dekompenzácie najznámejšieho šialenca s trvalým pobytom v Trnave.
Nemohli sme sa vyhnúť ani situácii na domácej politickej scéne, geopolitickému vývoju a iným dôležitým otázkam. Ak sa vám rozhovor bude páčiť, s vďakou prijmem jeho zdieľanie na vašich kanáloch.
Pekný deň všetkým prajem!
https://www.youtube.com/watch?v=uJCKUr4zddQ
15.04.202516:21
BORDEL AKO ZA MATOVIČA
Vzhľadom na to, že v štáte začína byť bordel podobný situáciám navodzovaným režimom šialenca s trvalým pobytom v Trnave, aj tento post bude heterogénny. Niežeby som sa nevedel sústrediť na jednu myšlienku, ale ohniská chaosu sú rôznorodé a množia sa ako huby po daždi.
Národná koalícia si vyvzdorovala ministerstvo. Bol to odporný kšeft, ale veď politika nie je súťaž krásy ani exhibícia morálky. Je len krátko po zažehnaní koaličnej krízy a Rudolf Huliak & Co. dnes mali tlačovku, na ktorej pranierovali rezort pôdohospodárstva, patriaci do portfólia Smeru. Streľba jak z posedu v horách nad Očovou.
Proti návrhu zákona o mimovládnych organizáciách kričia médiá a akože tretí sektor. Veď čo iné čakať, keď páchateľom klepnete po prstoch. Hlas už púšťa do gatí, avizuje pozmeňujúce návrhy, smerujúce k vykastrovaniu aj tak jemného návrhu úpravy, regulujúcej vyčíňanie žoldnierov propagandy, maskovaných za verejný záujem.
Transakčná daň bola účinná dvadsaťštyri hodín a trenky si zafajčila aj SNS. Niežeby som išiel položiť za transakčnú daň život, ale keď sa koalícia dohodla na parametroch konsolidácie, sedeli pri stole aj kapitán a jeho družina. Len čo začnú Miško, jeho orgány a pridružené výroby bliakať, SNS sa dožaduje zrušenia nedávno dohodnutej súčasti konsolidácie. Ako je možné zachraňovať verejné financie, keď jej piliere neodolajú ani vlnke nespokojnosti?
Prirátajme k tomu biele kone Migaľa a Šalitroša, čo otvorene kolaborujú s orgánmi a politickou sekciou tretieho sektora, sabotujú agendy Smeru, ktorý ich do vlády nominoval, a v zahraničnopolitických otázkach sa správajú ako členovia Miškovho politbyra. A ešte sú natoľko drzí, že do relácie Král na ťahu si dovedú svojho výpalníka, čo vyberá od všetkých obchodných subjektov angažovaných na MIRI, a posadia ho tak, aby bol celý čas v priamom zábere kamery.
Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, situácia začína pripomínať bordel vrcholného obdobia temna šialencovho režimu. A nech sa na to pozerám zhora, zdola, sprava, zľava, za takýchto okolností sa normálne vládnuť nedá. Pokračovanie vládnutia v tomto nastavení je neudržateľné, a preto je namieste pýtať sa, či sa jednotliví aktéri pripravujú na predčasné voľby alebo predčasné ukončenie kariéry.
Aby tých psychotických správ nebolo málo, dnes sme sa na súde dozvedeli, že sa nepodarilo ani poštovou zásielkou, ani telefonicky predvolať na hlavné pojednávanie svedka Lipšica. Akému publiku bola adresovaná táto informácia? Oslom? Teľatám? Hydine? Fakt neviem. Tvrdiť, že sa nepodarilo doručiť predvolenie prokurátorovi generálnej prokuratúry je rovnaký nezmysel, ako presviedčať, že počas prechádzky v Pekingu ste nestretli Číňana. Všetci predsa vieme, že po opakovanom pokuse o doručenie predvolania platí fikcia doručenia. Ak sa Lipšic zatajuje, treba ho na súd policajne predviesť a ešte mu aj nasoliť pokutu. A Maroš Žilinka by mal začať písať ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania.
Vzhľadom na to, že v štáte začína byť bordel podobný situáciám navodzovaným režimom šialenca s trvalým pobytom v Trnave, aj tento post bude heterogénny. Niežeby som sa nevedel sústrediť na jednu myšlienku, ale ohniská chaosu sú rôznorodé a množia sa ako huby po daždi.
Národná koalícia si vyvzdorovala ministerstvo. Bol to odporný kšeft, ale veď politika nie je súťaž krásy ani exhibícia morálky. Je len krátko po zažehnaní koaličnej krízy a Rudolf Huliak & Co. dnes mali tlačovku, na ktorej pranierovali rezort pôdohospodárstva, patriaci do portfólia Smeru. Streľba jak z posedu v horách nad Očovou.
Proti návrhu zákona o mimovládnych organizáciách kričia médiá a akože tretí sektor. Veď čo iné čakať, keď páchateľom klepnete po prstoch. Hlas už púšťa do gatí, avizuje pozmeňujúce návrhy, smerujúce k vykastrovaniu aj tak jemného návrhu úpravy, regulujúcej vyčíňanie žoldnierov propagandy, maskovaných za verejný záujem.
Transakčná daň bola účinná dvadsaťštyri hodín a trenky si zafajčila aj SNS. Niežeby som išiel položiť za transakčnú daň život, ale keď sa koalícia dohodla na parametroch konsolidácie, sedeli pri stole aj kapitán a jeho družina. Len čo začnú Miško, jeho orgány a pridružené výroby bliakať, SNS sa dožaduje zrušenia nedávno dohodnutej súčasti konsolidácie. Ako je možné zachraňovať verejné financie, keď jej piliere neodolajú ani vlnke nespokojnosti?
Prirátajme k tomu biele kone Migaľa a Šalitroša, čo otvorene kolaborujú s orgánmi a politickou sekciou tretieho sektora, sabotujú agendy Smeru, ktorý ich do vlády nominoval, a v zahraničnopolitických otázkach sa správajú ako členovia Miškovho politbyra. A ešte sú natoľko drzí, že do relácie Král na ťahu si dovedú svojho výpalníka, čo vyberá od všetkých obchodných subjektov angažovaných na MIRI, a posadia ho tak, aby bol celý čas v priamom zábere kamery.
Nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, situácia začína pripomínať bordel vrcholného obdobia temna šialencovho režimu. A nech sa na to pozerám zhora, zdola, sprava, zľava, za takýchto okolností sa normálne vládnuť nedá. Pokračovanie vládnutia v tomto nastavení je neudržateľné, a preto je namieste pýtať sa, či sa jednotliví aktéri pripravujú na predčasné voľby alebo predčasné ukončenie kariéry.
Aby tých psychotických správ nebolo málo, dnes sme sa na súde dozvedeli, že sa nepodarilo ani poštovou zásielkou, ani telefonicky predvolať na hlavné pojednávanie svedka Lipšica. Akému publiku bola adresovaná táto informácia? Oslom? Teľatám? Hydine? Fakt neviem. Tvrdiť, že sa nepodarilo doručiť predvolenie prokurátorovi generálnej prokuratúry je rovnaký nezmysel, ako presviedčať, že počas prechádzky v Pekingu ste nestretli Číňana. Všetci predsa vieme, že po opakovanom pokuse o doručenie predvolania platí fikcia doručenia. Ak sa Lipšic zatajuje, treba ho na súd policajne predviesť a ešte mu aj nasoliť pokutu. A Maroš Žilinka by mal začať písať ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania.
08.04.202507:27
DÔVODNE PODOZRIVÝ KYSEL, RÁDIOAKTÍVNY LIPŠIC, NEČINNÝ ŽILINKA
Minulý týždeň som sa na tomto mieste venoval spravodajsko-psychologickej operácii, zameranej na diskreditáciu bývalého sudcu Davida Lindtnera. Popísal som jej anatómiu detailne. Zhrniem len jednou vetou:
V nesúvisiacej trestnej veci zločinec David Takáč bez náznaku dôkazu obvinil doktora Lindtnera z korupcie a mediálny zločinec Burčík zo SME, inak aj hovorca odsúdeného zločinca Kosíka, unisono s Lipšicovou žinenkou Tódovou a ďalšími nádenníkmi propagandy od tej chvíle hádžu šerble hovien na ventilátor, aby bývalého sudcu čo najviac znemožnili.
Dnes už vieme, kto je spiritus rector popísanej spravodajsko-psychologickej operácie: prokurátor Peter Kysel, popredný mäsiar Lipšicovho gestapa. Kysel spolu s čurillami jeden a pol desaťročia pásli zločinca Takáča. Teraz si v krátkosti vysvetlime, čo Kysel, dôvodne podozrivý z páchania rozsiahlej trestnej činnosti, urobil a najmä čo neurobil.
Dôvodne podozrivý Kysel, okrem toho, že zapriahol do akcie kohortu nádenníkov propagandy Miškových orgánov, utekal so zápisnicou výpovede zločinca Takáča na hlavnom pojednávaní na krajskú prokuratúru, aby preverila podozrenia z korupcie Davida Lindtnera. Dôvodne podozrivý Kysel síce podal podnet proti bývalému sudcovi, ale akosi opomenul, že zločinec Takáč sa sám priznal ku korupcii, avšak na jeho preverenie príslušník Lipšicovho gestapa už podnet nedal.
Ponechajme teraz bokom, že ak by sa aj Takáčom spomínané skutky stali, na čo nejestvujú žiadne materiálne dôkazy, boli by dnes podľa zákona premlčané. Ak cítil dôvodne podozrivý Kysel nutkanie podať podnet na preverenie Davida Lindtnera, prečo ním nelomcovala rovnaká žiadostivosť vo vzťahu k zločincovi Takáčovi?
Mal v úmysle dôvodne podozrivý Kysel poškodiť Dávidovi Lindtnerovi a zároveň poskytnúť nenáležitú výhodu zločincovi Takáčovi? A prečo sa to všetko odohralo pred voľbou členov televíznej rady, do ktorej bol bývalý sudca napokon zvolený? A prečo dôvodne podozrivý Kysel načasoval a priživuje mediálny pogrom v období, keď sa o Davidovi Lindtnerovi špekuluje ako o kandidátovi na generálneho prokurátora? (Aj keď Maroš Žilinka zatiaľ nikam neodchádza.)
Nastolené otázky sú o to vážnejšie, že dôvodne podozrivého Kysela sa v týchto dňoch na Facebooku zastal ďalší ešte dôvodnejšie podozrivý, hlava nebezpečného zoskupenia, mediálne rádioaktívny Lipšic. Je zjavné, že Lipšicovo gestapo sa naďalej koordinuje. Pogrom na Davida Lindtnera ani náhodou nie je individuálna akcia dôvodne podozrivého Kysela. Ide o organizovanú činnosť nebezpečného zoskupenia Lipšicovho gestapa.
A Maroš Žilinka sa nečinne prizerá.
P. S.: O nezákonných postupoch dôvodne podozrivého Kysela v kauze Jozefa Reháka obšírne referujem v knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Zväzok si môžete objednať na pripojenej linke.
https://torden.sk/produkt/lipsic-pribeh-politickeho-podvodnika/
Minulý týždeň som sa na tomto mieste venoval spravodajsko-psychologickej operácii, zameranej na diskreditáciu bývalého sudcu Davida Lindtnera. Popísal som jej anatómiu detailne. Zhrniem len jednou vetou:
V nesúvisiacej trestnej veci zločinec David Takáč bez náznaku dôkazu obvinil doktora Lindtnera z korupcie a mediálny zločinec Burčík zo SME, inak aj hovorca odsúdeného zločinca Kosíka, unisono s Lipšicovou žinenkou Tódovou a ďalšími nádenníkmi propagandy od tej chvíle hádžu šerble hovien na ventilátor, aby bývalého sudcu čo najviac znemožnili.
Dnes už vieme, kto je spiritus rector popísanej spravodajsko-psychologickej operácie: prokurátor Peter Kysel, popredný mäsiar Lipšicovho gestapa. Kysel spolu s čurillami jeden a pol desaťročia pásli zločinca Takáča. Teraz si v krátkosti vysvetlime, čo Kysel, dôvodne podozrivý z páchania rozsiahlej trestnej činnosti, urobil a najmä čo neurobil.
Dôvodne podozrivý Kysel, okrem toho, že zapriahol do akcie kohortu nádenníkov propagandy Miškových orgánov, utekal so zápisnicou výpovede zločinca Takáča na hlavnom pojednávaní na krajskú prokuratúru, aby preverila podozrenia z korupcie Davida Lindtnera. Dôvodne podozrivý Kysel síce podal podnet proti bývalému sudcovi, ale akosi opomenul, že zločinec Takáč sa sám priznal ku korupcii, avšak na jeho preverenie príslušník Lipšicovho gestapa už podnet nedal.
Ponechajme teraz bokom, že ak by sa aj Takáčom spomínané skutky stali, na čo nejestvujú žiadne materiálne dôkazy, boli by dnes podľa zákona premlčané. Ak cítil dôvodne podozrivý Kysel nutkanie podať podnet na preverenie Davida Lindtnera, prečo ním nelomcovala rovnaká žiadostivosť vo vzťahu k zločincovi Takáčovi?
Mal v úmysle dôvodne podozrivý Kysel poškodiť Dávidovi Lindtnerovi a zároveň poskytnúť nenáležitú výhodu zločincovi Takáčovi? A prečo sa to všetko odohralo pred voľbou členov televíznej rady, do ktorej bol bývalý sudca napokon zvolený? A prečo dôvodne podozrivý Kysel načasoval a priživuje mediálny pogrom v období, keď sa o Davidovi Lindtnerovi špekuluje ako o kandidátovi na generálneho prokurátora? (Aj keď Maroš Žilinka zatiaľ nikam neodchádza.)
Nastolené otázky sú o to vážnejšie, že dôvodne podozrivého Kysela sa v týchto dňoch na Facebooku zastal ďalší ešte dôvodnejšie podozrivý, hlava nebezpečného zoskupenia, mediálne rádioaktívny Lipšic. Je zjavné, že Lipšicovo gestapo sa naďalej koordinuje. Pogrom na Davida Lindtnera ani náhodou nie je individuálna akcia dôvodne podozrivého Kysela. Ide o organizovanú činnosť nebezpečného zoskupenia Lipšicovho gestapa.
A Maroš Žilinka sa nečinne prizerá.
P. S.: O nezákonných postupoch dôvodne podozrivého Kysela v kauze Jozefa Reháka obšírne referujem v knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Zväzok si môžete objednať na pripojenej linke.
https://torden.sk/produkt/lipsic-pribeh-politickeho-podvodnika/
05.04.202517:47
PRÍJEMNÝ SOBOTNÝ
VEČER
https://youtu.be/842i14jQxjc?si=M9YC8WeScIM40Kbb
VEČER
https://youtu.be/842i14jQxjc?si=M9YC8WeScIM40Kbb
30.03.202510:17
GRÓNSKO
Domnievam sa, že skôr či neskôr, v takej alebo onakej podobe získajú Spojené štáty kontrolu nad Grónskom. Niežeby už teraz nebola americká prítomnosť na ostrove výrazná. Časom bude ešte väčšia.
Je zrejmé, že Čína a Rusko prejavujú obrovský záujem o Arktídu. Rovnako je zrejmé, že USA majú v tejto strategickej oblasti veľké ambície. Vzdušná, morská aj podmorská cesta z Arktídy do severného Atlantiku, výhradnej domény Spojených štátov, vedie práve ponad, cez a okolo Grónska. Washington nikdy nedovolí, aby strategicky významný ostrov v jeho geopolitickom susedstve padol do sféry vplyvu konkurencie.
Zmocnia sa USA Grónska vojenskou silou? Nie je to nemožné, ale málo pravdepodobné. Nie preto, lebo by boli Američania útlocitní dobrodinci, ale preto, lebo situácia zatiaľ nie je horúca a najmä to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude potrebné.
Administratíva Donalda Trumpa bude podporovať grónsky nacionalizmus a tendencie smerujúce k vyhláseniu nezávislosti od Dánska. Návšteva J. D. Vancea na ostrove a najmä jeho verejne prezentovaná rétorika podporujú tento predpoklad. Okrem politickej podpory sa budú Američania usilovať investovať do rozvoja infraštruktúry a komunít, žijúcich v odľahlých častiach Grónska.
Inými slovami USA budú uplatňovať mäkkú silu, aby dosiahli vyhlásenie grónskej samostatnosti. V druhom kroku možno ponúknu ostrovu pripojenie k Spojeným štátom. Ak to nebude politicky priechodné, zasypú ostrov ponukami ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce, až kým Grónsko nebude vyzerať ako povojnové Japonsko.
Či už takou alebo onakou formou, v severnom Atlantiku sa schyľuje k veľkým veciam, a preto je múdre situáciu pozorne sledovať.
Domnievam sa, že skôr či neskôr, v takej alebo onakej podobe získajú Spojené štáty kontrolu nad Grónskom. Niežeby už teraz nebola americká prítomnosť na ostrove výrazná. Časom bude ešte väčšia.
Je zrejmé, že Čína a Rusko prejavujú obrovský záujem o Arktídu. Rovnako je zrejmé, že USA majú v tejto strategickej oblasti veľké ambície. Vzdušná, morská aj podmorská cesta z Arktídy do severného Atlantiku, výhradnej domény Spojených štátov, vedie práve ponad, cez a okolo Grónska. Washington nikdy nedovolí, aby strategicky významný ostrov v jeho geopolitickom susedstve padol do sféry vplyvu konkurencie.
Zmocnia sa USA Grónska vojenskou silou? Nie je to nemožné, ale málo pravdepodobné. Nie preto, lebo by boli Američania útlocitní dobrodinci, ale preto, lebo situácia zatiaľ nie je horúca a najmä to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude potrebné.
Administratíva Donalda Trumpa bude podporovať grónsky nacionalizmus a tendencie smerujúce k vyhláseniu nezávislosti od Dánska. Návšteva J. D. Vancea na ostrove a najmä jeho verejne prezentovaná rétorika podporujú tento predpoklad. Okrem politickej podpory sa budú Američania usilovať investovať do rozvoja infraštruktúry a komunít, žijúcich v odľahlých častiach Grónska.
Inými slovami USA budú uplatňovať mäkkú silu, aby dosiahli vyhlásenie grónskej samostatnosti. V druhom kroku možno ponúknu ostrovu pripojenie k Spojeným štátom. Ak to nebude politicky priechodné, zasypú ostrov ponukami ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce, až kým Grónsko nebude vyzerať ako povojnové Japonsko.
Či už takou alebo onakou formou, v severnom Atlantiku sa schyľuje k veľkým veciam, a preto je múdre situáciu pozorne sledovať.
26.03.202508:28
ĎAKUJEM, PÁN OSKAR RÓZSA, ZA VÁŠ STATUS!
07.04.202509:30
GHANNAM PODRŽAL, ĎURKA NALOŽIL
Kým začneme oprávnene kritizovať Ďurku, uvedomme si, že jeho takmer hodinové predstavenie, pozostávajúce z nehoráznych a absurdných lží, primitívneho prekrúcania, patetickej ejakulácie mesiášskeho komplexu a podlého kydania na ľudí, ktorí sa už z hrobu nemôžu ozvať na svoju obhajobu, umožnilo mentálne nedochôdča Ghannam.
Lipšic má žinenku Tódovú. Nebezpečné zoskupenie čuríll má firemnú žinenku, slovenskú babu Vangu Vagoviča. Ďurka má odteraz osobnú žinenku Ghannama. To, čo predviedol, nebol rozhovor. Nebola to ani propaganda, ani agitácia. Bol to krízový manažment kombinovaný s verejne spáchaným vyhrážaním sa orgánom činným v trestnom konaní aj súčasnej vláde. Odrazu krotký ako baránok, zhovievavý a do reči neskáčuci Ghannam s pohľadom prikyvujúceho teliatka bol pri tomto akte hrôzy zredukovaný len na amplión.
Ďurkov krízový manažment sa opiera o jednoduchú konštrukciu. Všetky podozrenia ohľadom manipulácií trestných konaní, nezákonných postupov proti obvineným a ovplyvňovania svedkov odbíjal tvrdeniami, že myšlienky, slová a skutky čuríll boli buď vytrhnuté z kontextu, alebo neboli správne pochopené. Ďalším pilierom krízového manažmentu je neudržateľné tvrdenie, že všetky – ako to Lipšic nazval a čurilly si osvojili – profilové kauzy museli vyšetrovať iba Ďruka a ďalší podozriví, pretože na celej NAKA sa nedalo nikomu veriť, len im. A Ghannam kýval hlávkou, ako oslík.
Súčasťou Ďurkovej krízovej komunikácie je aj politický slogan, že oni, čurilly, nechceli nechať nevyužitú príležitosť očistiť Slovensko. Ponechajme bokom fakt, že ide o patetický matovičovsko-vagovičovský slogan. Úmysly Ďurku a spoločníkov sú absolútne nepodstatné. Dôležité sú ich skutky. Z materiálnych dôkazov vplývajú dôvodné podozrenia, že pri napĺňaní politického sloganu sa mohli dopúšťať závažnej trestnej činnosti. A oslík Ghannam opäť kýval hlávkou, lebo on na právnickej fakulte chýbal, keď sa hovorilo o takej banalite, že zákonnosť nie je možné nastoľovať nezákonnosťou.
Vo výhražnej časti posolstva Ďurka vyjadril nádej, že sa ešte vráti do Policajného zboru a bude môcť pokračovať v „niektorých“ trestných konaniach. Možno by sa pri tej príležitosti zázračne objavili spisy, ktoré sa s odchodom čuríll akosi zázračne stratili. Isté však je, že ak by sa Ďurka a spoločníci vrátili, pokračovali by tam, kde skončili, len „tvrdšie a viac“, aby sme citovali presne.
V rámci diskusie na sociálnej sieti sa k výhražnej časti posolstva anjela božieho hnevu Ďurku pripojili aj dve čurillie maminy. Ďurková a Koteková. Prvá avizuje povalenie vlády Roberta Fica v dôsledku výpovedí čuríll. Druhá prorokuje, že po návrate do polície čurilly „vyčistia prostredie pre nás a naše deti od ľudského odpadu“. Tento citát je esenciou myšlienkového sveta nielen čuríll a ich mamín, ale aj celej zlipšicovanej koncepcie trestnej politiky štátu.
V očiach čuríll, ich mamín a Lipšicovho gestapa sú vybraní blížni a spoluobčania ľudským odpadom. A podľa toho sa aj budú správať, ak na to dostanú príležitosť. A oslíky ako Ghannam budú nad utešenou kopou sena nadšene prikyvovať.
Kým začneme oprávnene kritizovať Ďurku, uvedomme si, že jeho takmer hodinové predstavenie, pozostávajúce z nehoráznych a absurdných lží, primitívneho prekrúcania, patetickej ejakulácie mesiášskeho komplexu a podlého kydania na ľudí, ktorí sa už z hrobu nemôžu ozvať na svoju obhajobu, umožnilo mentálne nedochôdča Ghannam.
Lipšic má žinenku Tódovú. Nebezpečné zoskupenie čuríll má firemnú žinenku, slovenskú babu Vangu Vagoviča. Ďurka má odteraz osobnú žinenku Ghannama. To, čo predviedol, nebol rozhovor. Nebola to ani propaganda, ani agitácia. Bol to krízový manažment kombinovaný s verejne spáchaným vyhrážaním sa orgánom činným v trestnom konaní aj súčasnej vláde. Odrazu krotký ako baránok, zhovievavý a do reči neskáčuci Ghannam s pohľadom prikyvujúceho teliatka bol pri tomto akte hrôzy zredukovaný len na amplión.
Ďurkov krízový manažment sa opiera o jednoduchú konštrukciu. Všetky podozrenia ohľadom manipulácií trestných konaní, nezákonných postupov proti obvineným a ovplyvňovania svedkov odbíjal tvrdeniami, že myšlienky, slová a skutky čuríll boli buď vytrhnuté z kontextu, alebo neboli správne pochopené. Ďalším pilierom krízového manažmentu je neudržateľné tvrdenie, že všetky – ako to Lipšic nazval a čurilly si osvojili – profilové kauzy museli vyšetrovať iba Ďruka a ďalší podozriví, pretože na celej NAKA sa nedalo nikomu veriť, len im. A Ghannam kýval hlávkou, ako oslík.
Súčasťou Ďurkovej krízovej komunikácie je aj politický slogan, že oni, čurilly, nechceli nechať nevyužitú príležitosť očistiť Slovensko. Ponechajme bokom fakt, že ide o patetický matovičovsko-vagovičovský slogan. Úmysly Ďurku a spoločníkov sú absolútne nepodstatné. Dôležité sú ich skutky. Z materiálnych dôkazov vplývajú dôvodné podozrenia, že pri napĺňaní politického sloganu sa mohli dopúšťať závažnej trestnej činnosti. A oslík Ghannam opäť kýval hlávkou, lebo on na právnickej fakulte chýbal, keď sa hovorilo o takej banalite, že zákonnosť nie je možné nastoľovať nezákonnosťou.
Vo výhražnej časti posolstva Ďurka vyjadril nádej, že sa ešte vráti do Policajného zboru a bude môcť pokračovať v „niektorých“ trestných konaniach. Možno by sa pri tej príležitosti zázračne objavili spisy, ktoré sa s odchodom čuríll akosi zázračne stratili. Isté však je, že ak by sa Ďurka a spoločníci vrátili, pokračovali by tam, kde skončili, len „tvrdšie a viac“, aby sme citovali presne.
V rámci diskusie na sociálnej sieti sa k výhražnej časti posolstva anjela božieho hnevu Ďurku pripojili aj dve čurillie maminy. Ďurková a Koteková. Prvá avizuje povalenie vlády Roberta Fica v dôsledku výpovedí čuríll. Druhá prorokuje, že po návrate do polície čurilly „vyčistia prostredie pre nás a naše deti od ľudského odpadu“. Tento citát je esenciou myšlienkového sveta nielen čuríll a ich mamín, ale aj celej zlipšicovanej koncepcie trestnej politiky štátu.
V očiach čuríll, ich mamín a Lipšicovho gestapa sú vybraní blížni a spoluobčania ľudským odpadom. A podľa toho sa aj budú správať, ak na to dostanú príležitosť. A oslíky ako Ghannam budú nad utešenou kopou sena nadšene prikyvovať.
04.04.202509:50
TIGRIA DILEMA ALEBO A ČO S ČURILLAMI?
Priatelia, narazil som na vážnu dilemu. Týka sa Petra Petrova alias Tigra.
Viacerí komentátori oprávnene poukazovali na okolnosť, že senát 4T Najvyššieho súdu SR považuje Petra Petrova v kauze Očistec za nedôveryhodného svedka. Toho istého Tigra rovnaký senát považoval za dostatočne dôveryhodného svedka, aby na základe jeho výpovede potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vine a treste Jána Káľavského.
Azda väčšina komentátorov a glosátorov, nezaradených do šíku Miškových orgánov, sa zhoduje v názore, že ak bol Peter Petrov nedôveryhodným svedkom v jednom prípade, musí byť považovaný za nedôveryhodného svedka vo všetkých kauzách.
V čom spočíva dilema? Peter Petrov je hlavným, kľúčovým, korunným – nazvime to akokoľvek – svedkom, usvedčujúcim zapáchajúce čurilly z manipulovania trestných konaní v čase vlády mrzkej luzy režimu šialenca z Trnavy.
A teraz čo?
Môžeme si povedať, že v kauze Diany Santusovej sú čurilly usvedčované nahrávkami, ktoré sa podarilo zadovážiť legálnym odpočúvaním kancelárie nebezpečného zoskupenia zdivených fízlov. Nie som si však istý, že v iných prípadoch sa orgány činné v trestnom konaní zaobídu bez svedectva Petra Petrova.
Úprimne sa priznám, že na vyššie položenú otázku nepoznám jednoznačnú odpoveď. A čo vy, priatelia? Zaujíma ma váš názor.
P. S.: Znova dávam do pozornosti, že je možné podpísať petíciu za udelenie milosti Jánovi Káľavskému. Dodnes sa podarilo nazbierať 5 259 podpisov, za čo vám srdečne ďakujem.
https://www.peticie.com/peticia_za_udelenie_amnestie_janovi_kaavskemu
Priatelia, narazil som na vážnu dilemu. Týka sa Petra Petrova alias Tigra.
Viacerí komentátori oprávnene poukazovali na okolnosť, že senát 4T Najvyššieho súdu SR považuje Petra Petrova v kauze Očistec za nedôveryhodného svedka. Toho istého Tigra rovnaký senát považoval za dostatočne dôveryhodného svedka, aby na základe jeho výpovede potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vine a treste Jána Káľavského.
Azda väčšina komentátorov a glosátorov, nezaradených do šíku Miškových orgánov, sa zhoduje v názore, že ak bol Peter Petrov nedôveryhodným svedkom v jednom prípade, musí byť považovaný za nedôveryhodného svedka vo všetkých kauzách.
V čom spočíva dilema? Peter Petrov je hlavným, kľúčovým, korunným – nazvime to akokoľvek – svedkom, usvedčujúcim zapáchajúce čurilly z manipulovania trestných konaní v čase vlády mrzkej luzy režimu šialenca z Trnavy.
A teraz čo?
Môžeme si povedať, že v kauze Diany Santusovej sú čurilly usvedčované nahrávkami, ktoré sa podarilo zadovážiť legálnym odpočúvaním kancelárie nebezpečného zoskupenia zdivených fízlov. Nie som si však istý, že v iných prípadoch sa orgány činné v trestnom konaní zaobídu bez svedectva Petra Petrova.
Úprimne sa priznám, že na vyššie položenú otázku nepoznám jednoznačnú odpoveď. A čo vy, priatelia? Zaujíma ma váš názor.
P. S.: Znova dávam do pozornosti, že je možné podpísať petíciu za udelenie milosti Jánovi Káľavskému. Dodnes sa podarilo nazbierať 5 259 podpisov, za čo vám srdečne ďakujem.
https://www.peticie.com/peticia_za_udelenie_amnestie_janovi_kaavskemu
31.03.202513:41
POTRESTANÁ MARINE LE PEN. A ČO MIŠKO?
Keďže nepoznám trestný spis líderky francúzskeho Národného frontu Marine Le Pen a ďalších spoluobvinených, nemôžem vynášať kategorické závery. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok na adresu dnešného rozsudku.
Najprv niekoľko faktov. Marine Le Pen bola obžalovaná z toho, že spolu s ďalšími predstaviteľmi Národného frontu zdefraudovali štyri milióny eur z rozpočtu Európskeho parlamentu, určených na vyplácanie asistentov europoslancov. Súd jej uložil trest zákaz uchádzať sa v priebehu najbližších piatich rokov o verejné funkcie. Ďalej jej súd uložil štvorročný trest odňatia slobody a peňažný trest 100 000 eur. Zo štvorročného trestu odňatia slobody sú dva roky podmienečne odložené a dva roky má Marine Le Pen vykonávať v domácom väzení.
Je vysoko pravdepodobné, že Marine Le Pen sa odvolá, a preto trest odňatia slobody aj peňažný trest nenadobudnú právoplatnosť. Odvolacie konanie môže trvať mesiace, ba aj roky.
Zákaz uchádzania sa o verejné funkcie však vstúpil do platnosti okamžite po vynesení rozsudku. Tento rezultát je možné zvrátiť len vtedy, ak by odsúdená uspela v odvolacom konaní. To znamená, že Marine Le Pen má súdny zákaz kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027.
Po Gruzínsku a udalostiach v Rumunsku sú namieste ostražitosť aj podozrievavosť. Aj na Slovensku máme skúsenosti so zneužívaním trestného práva na dosahovanie politických cieľov. Preto nie je nepredstaviteľné, že vo Francúzsku sa chceli zbaviť jednej z favoritiek budúcich prezidentských volieb mimoriadne zvláštnym rozsudkom, čo sa výroku o treste týka.
Mimochodom, keď bol Miško asistentom europoslanca Borisa Zalu, nepôsobil ani v Bruseli, ani na Slovensku, lebo podstupoval proces ideologickej indoktrinácie na Oxforde. Odmenu za služby asistenta môže dostávať len človek, ktorý pracuje pre europoslanca najmenej deväť mesiacov v roku buď priamo v Bruseli, alebo v jeho domácej krajine. Lenže Miško bol v tom čase v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a severného Írska. Napriek tomu poberal plat z rozpočtu Európskeho parlamentu. To už nebola sprenevera? Či na slovenské progresívne maňušky rovnaké pravidlá neplatia?
Keďže nepoznám trestný spis líderky francúzskeho Národného frontu Marine Le Pen a ďalších spoluobvinených, nemôžem vynášať kategorické závery. Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok na adresu dnešného rozsudku.
Najprv niekoľko faktov. Marine Le Pen bola obžalovaná z toho, že spolu s ďalšími predstaviteľmi Národného frontu zdefraudovali štyri milióny eur z rozpočtu Európskeho parlamentu, určených na vyplácanie asistentov europoslancov. Súd jej uložil trest zákaz uchádzať sa v priebehu najbližších piatich rokov o verejné funkcie. Ďalej jej súd uložil štvorročný trest odňatia slobody a peňažný trest 100 000 eur. Zo štvorročného trestu odňatia slobody sú dva roky podmienečne odložené a dva roky má Marine Le Pen vykonávať v domácom väzení.
Je vysoko pravdepodobné, že Marine Le Pen sa odvolá, a preto trest odňatia slobody aj peňažný trest nenadobudnú právoplatnosť. Odvolacie konanie môže trvať mesiace, ba aj roky.
Zákaz uchádzania sa o verejné funkcie však vstúpil do platnosti okamžite po vynesení rozsudku. Tento rezultát je možné zvrátiť len vtedy, ak by odsúdená uspela v odvolacom konaní. To znamená, že Marine Le Pen má súdny zákaz kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027.
Po Gruzínsku a udalostiach v Rumunsku sú namieste ostražitosť aj podozrievavosť. Aj na Slovensku máme skúsenosti so zneužívaním trestného práva na dosahovanie politických cieľov. Preto nie je nepredstaviteľné, že vo Francúzsku sa chceli zbaviť jednej z favoritiek budúcich prezidentských volieb mimoriadne zvláštnym rozsudkom, čo sa výroku o treste týka.
Mimochodom, keď bol Miško asistentom europoslanca Borisa Zalu, nepôsobil ani v Bruseli, ani na Slovensku, lebo podstupoval proces ideologickej indoktrinácie na Oxforde. Odmenu za služby asistenta môže dostávať len človek, ktorý pracuje pre europoslanca najmenej deväť mesiacov v roku buď priamo v Bruseli, alebo v jeho domácej krajine. Lenže Miško bol v tom čase v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a severného Írska. Napriek tomu poberal plat z rozpočtu Európskeho parlamentu. To už nebola sprenevera? Či na slovenské progresívne maňušky rovnaké pravidlá neplatia?
30.03.202508:44
post.reposted:
Oskar Rózsa official 🎼
26.03.202508:28
Veľavážený pán generálny prokurátor. Je mi úprimne ľúto, že Vás rádový poslanec bez renomé očierňuje, dehonestuje a znevažuje váš úrad, ako píšete vo vašom vyhlásení. Je v skutku príšerné kam až zašla nezdravá spoločenská atmosféra a nekontrolovaná nenávisť jedincov, ktorí nevedome stratili kompas v búrke. Rovnako nepochybujem, že záťaž na Vaše svedomie musí byť obrovská.
Je však jedno vysoko účinné riešenie na rehabilitáciu akejkoľvek kontroverzie avšak nie je to písanie vyhlásení a statusov o sebe.
Pevne verím, že v blízkej budúcnosti Vám budeme konečne môcť úprimne, s nadšením zatlieskať a poďakovať za to všetko, čo pre Slovensko činíte v praxi, veď na stole máte nie malé množstvo prípadov, ktoré môžu poslúžiť k náprave nie len osobnej reputácie, ale aj k pokusu o prinavrátenie stratenej dôvery v budovanie spravodlivejšieho spoločenského systému, ktorého zodpovední činitelia konajú promptne, účinne, slobodne a výlučne v mene spravodlivého trestu, rovnakého pre všetkých zločincov.
Držím Vám palce, dôverujem vašej odvahe, neochvejnému zmyslu pre spravodlivosť a vašim výnimočným predpokladom stáť hrdo na čele úradu, ktorý je tak dôležitý pre aspoň čiastočné ozdravenie Slovenska.
S úctou
Rádový občan Slovenskej republiky, člen klubu onálepkovaných a rodiny kontroverzných😉
Je však jedno vysoko účinné riešenie na rehabilitáciu akejkoľvek kontroverzie avšak nie je to písanie vyhlásení a statusov o sebe.
Pevne verím, že v blízkej budúcnosti Vám budeme konečne môcť úprimne, s nadšením zatlieskať a poďakovať za to všetko, čo pre Slovensko činíte v praxi, veď na stole máte nie malé množstvo prípadov, ktoré môžu poslúžiť k náprave nie len osobnej reputácie, ale aj k pokusu o prinavrátenie stratenej dôvery v budovanie spravodlivejšieho spoločenského systému, ktorého zodpovední činitelia konajú promptne, účinne, slobodne a výlučne v mene spravodlivého trestu, rovnakého pre všetkých zločincov.
Držím Vám palce, dôverujem vašej odvahe, neochvejnému zmyslu pre spravodlivosť a vašim výnimočným predpokladom stáť hrdo na čele úradu, ktorý je tak dôležitý pre aspoň čiastočné ozdravenie Slovenska.
S úctou
Rádový občan Slovenskej republiky, člen klubu onálepkovaných a rodiny kontroverzných😉
11.04.202511:14
MIKULÁŠ ČERNÁK
V týchto dňoch sa veľa hovorí o Mikulášovi Černákovi. Tak aj onak, ale najmä emotívne. Pokúsim sa k tomu napísať niekoľko koherentných poznámok.
Mikuláš Černák začal kampaň za podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie pred desiatimi rokmi, keď vydal knihu s názvom Prečo som prelomil mlčanie. Všetky progresívne kníhkupectvá a mnohé tlačové orgány sa pretekali, kto z nich bude viac propagovať knihu brutálneho vraha.
Ruka v ruke s knihou išla spolupráca Mikuláša Černáka s orgánmi činnými v trestnom konaní. Boss Horehronia a v určitom zmysle aj celého Slovenska prijal úlohu kajúcnika. Nie bezpodmienečného, pretože o niektorých prípadoch hovoril ochotnejšie, o iných menej a o niektorých vôbec. Faktom je, že čiastočne spolupracoval. Tiež je pravda, že dôveryhodnosť niektorých jeho svedectiev spochybnili rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach iných zločincov.
Medzičasom vyšiel na Netflixe brakový film Miki. Ťažko povedať, či snímka bola súčasťou vyššie popísanej kampane alebo či ide len o manifestáciu úbohosti kognitívnych a umeleckých schopností tvorcov. Nech je pravda akákoľvek, úroveň filmu a mediálna kampaň spojená s jeho prezentáciou priliehavo ilustrujú mentálny svet nezanedbateľnej časti slovenskej verejnosti.
Desať rokov po knihe Prečo som prelomil mlčanie a dvadsaťsedem rokov od uväznenia sa začalo verejné zasadnutie súdu. Rozhoduje o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka z výkonu doživotného trestu. Jeho advokáti majú pravdu, keď hovoria, že konanie nemá nič spoločné so skutkami, za ktoré bol odsúdený na doživotný trest, ale ide výhradne o posudzovanie otázky, či klient spĺňa zákonné podmienky podmienečného prepustenia.
Lenže je to len časť celkového obrazu reality. Technicky vzaté žiaden trest odňatia slobody na doživotie nie je doživotným trestom. V zmysle európskej legislatívy musí existovať právo (nie automatický nárok) na podmienečné prepustenie aj v prípade uloženia doživotného trestu. Domnievam sa, že v tomto ohľade je európske právo nanič, pretože niektoré doživotie by jednoducho malo znamenať naozaj doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. A o tom by mal v procese ukladania trestu s ohľadom na povahu skutkov rozhodovať súd.
Som ochotný uveriť, že Mikuláš Černák sa mohol (ale nemusel) vnútorne zmeniť, svoje konanie úprimne oľutoval a v prípade podmienečného prepustenia na slobodu už nikdy nespácha žiaden prečin, zločin alebo závažný zločin.
Je to dôvod na to, aby ho spoločnosť po priznaní sa k šestnástim vraždám prijala naspäť medzi seba? Nie som o tom presvedčený. Tiež si neviem predstaviť, ako sa s jeho prípadným podmienečným prepustením vyrovnajú pozostalí po zavraždených rukou alebo na príkaz Mikuláša Černáka.
Mikuláš Černák má zákonné právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Aké má právo spoločnosť povedať, že človeka s množstvom vrážd na konte jednoducho viac nechce vidieť slobodne chodiť po uliciach, horách, lesoch, lúkach a dolinách?
V týchto dňoch sa veľa hovorí o Mikulášovi Černákovi. Tak aj onak, ale najmä emotívne. Pokúsim sa k tomu napísať niekoľko koherentných poznámok.
Mikuláš Černák začal kampaň za podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie pred desiatimi rokmi, keď vydal knihu s názvom Prečo som prelomil mlčanie. Všetky progresívne kníhkupectvá a mnohé tlačové orgány sa pretekali, kto z nich bude viac propagovať knihu brutálneho vraha.
Ruka v ruke s knihou išla spolupráca Mikuláša Černáka s orgánmi činnými v trestnom konaní. Boss Horehronia a v určitom zmysle aj celého Slovenska prijal úlohu kajúcnika. Nie bezpodmienečného, pretože o niektorých prípadoch hovoril ochotnejšie, o iných menej a o niektorých vôbec. Faktom je, že čiastočne spolupracoval. Tiež je pravda, že dôveryhodnosť niektorých jeho svedectiev spochybnili rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach iných zločincov.
Medzičasom vyšiel na Netflixe brakový film Miki. Ťažko povedať, či snímka bola súčasťou vyššie popísanej kampane alebo či ide len o manifestáciu úbohosti kognitívnych a umeleckých schopností tvorcov. Nech je pravda akákoľvek, úroveň filmu a mediálna kampaň spojená s jeho prezentáciou priliehavo ilustrujú mentálny svet nezanedbateľnej časti slovenskej verejnosti.
Desať rokov po knihe Prečo som prelomil mlčanie a dvadsaťsedem rokov od uväznenia sa začalo verejné zasadnutie súdu. Rozhoduje o podmienečnom prepustení Mikuláša Černáka z výkonu doživotného trestu. Jeho advokáti majú pravdu, keď hovoria, že konanie nemá nič spoločné so skutkami, za ktoré bol odsúdený na doživotný trest, ale ide výhradne o posudzovanie otázky, či klient spĺňa zákonné podmienky podmienečného prepustenia.
Lenže je to len časť celkového obrazu reality. Technicky vzaté žiaden trest odňatia slobody na doživotie nie je doživotným trestom. V zmysle európskej legislatívy musí existovať právo (nie automatický nárok) na podmienečné prepustenie aj v prípade uloženia doživotného trestu. Domnievam sa, že v tomto ohľade je európske právo nanič, pretože niektoré doživotie by jednoducho malo znamenať naozaj doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. A o tom by mal v procese ukladania trestu s ohľadom na povahu skutkov rozhodovať súd.
Som ochotný uveriť, že Mikuláš Černák sa mohol (ale nemusel) vnútorne zmeniť, svoje konanie úprimne oľutoval a v prípade podmienečného prepustenia na slobodu už nikdy nespácha žiaden prečin, zločin alebo závažný zločin.
Je to dôvod na to, aby ho spoločnosť po priznaní sa k šestnástim vraždám prijala naspäť medzi seba? Nie som o tom presvedčený. Tiež si neviem predstaviť, ako sa s jeho prípadným podmienečným prepustením vyrovnajú pozostalí po zavraždených rukou alebo na príkaz Mikuláša Černáka.
Mikuláš Černák má zákonné právo požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Aké má právo spoločnosť povedať, že človeka s množstvom vrážd na konte jednoducho viac nechce vidieť slobodne chodiť po uliciach, horách, lesoch, lúkach a dolinách?
06.04.202517:05
ĎATEĽ BUDE DNES VEČER NA SLOBODNOM VYSIELAČI
Priatelia, dnes večer o 20:30 budem znova hosťom relácie O živote s Erikou v internetovom rádiu Slobodný vysielač. Bude reč prevažne o knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Ako poznám Eriku Vincourekovú, predpokladám, že reč sa zvrtne aj na niektoré aktuálne témy.
Ak teda nemáte lepší program na dnešný večer, živé vysielanie relácie O živote s Erikou nájdete na priloženej linke. Budem vďačný za každé pripojené ucho.
https://slobodnyvysielac.sk/zive-vysielanie/
Priatelia, dnes večer o 20:30 budem znova hosťom relácie O živote s Erikou v internetovom rádiu Slobodný vysielač. Bude reč prevažne o knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Ako poznám Eriku Vincourekovú, predpokladám, že reč sa zvrtne aj na niektoré aktuálne témy.
Ak teda nemáte lepší program na dnešný večer, živé vysielanie relácie O živote s Erikou nájdete na priloženej linke. Budem vďačný za každé pripojené ucho.
https://slobodnyvysielac.sk/zive-vysielanie/
03.04.202511:33
ADEL GHANNAM: KURA, ČO SA PODALO NA KVOČKU
Minule som na tomto mieste napísal niečo v tom zmysle, že Miško je vernou genetickou pečiatkou svojich dedov a tatu Šimečku. Dnes som nútený v tomto duchu venovať sa inému podarenému synáčikovi. Istému Adelovi Ghannamovi.
Prečo práve Adelovi? Nuž preto, lebo v ostatnom čase pytliači ďaleko za hranicou svojho talentu, prozreteľnosťou nadelených intelektuálnych aj mentálnych obmedzení a dokonca si z nepochopiteľných dôvodov prisvojuje právo hodnotiť charakter osôb, ktorým intelektuálne, profesionálne ani morálne nesiaha čo len po nechty na nohách.
A prečo sa venujem Adelovmu genetickému fondu? Nuž preto, lebo je kuriatkom z chovu poprednej novinárskej manipulátorky deväťdesiatych rokov minulého storočia Anny Ghannamovej. Málokto si na to spomenie, ale Adelova maminka bola kedysi reportérkou spravodajstva televízie Markíza. O čo ju matka príroda ukrátila na intelekte, o to viac jej pridala na drzosti a ochote nehanebne manipulovať. Reportáže Anny Ghannamovej boli manipuláciami na úrovni Lipšicovej žinenky Tódovej.
Ľudí s historickou pamäťou a viac ako piatimi krížikmi veku nemôže prekvapiť, že história sa opakuje. Či už predtým v Markíze, alebo teraz v 360-stupňovom orgáne, Gahannamovej kuriatko Adel sa dopúšťa úplne identických zločinov proti realite, zdravému úsudku a zmysluplnej spoločenskej konverzácii, aké páchala jeho rozdrapená mať pred štvrťstoročím.
Ako hovoril Mark Twain, dejiny sa síce neopakujú, ale často sa rýmujú. Otravné pípanie kuriatka Adela na starú a otrepanú nôtu kvočky Ghannamovej je toho živým dôkazom.
Minule som na tomto mieste napísal niečo v tom zmysle, že Miško je vernou genetickou pečiatkou svojich dedov a tatu Šimečku. Dnes som nútený v tomto duchu venovať sa inému podarenému synáčikovi. Istému Adelovi Ghannamovi.
Prečo práve Adelovi? Nuž preto, lebo v ostatnom čase pytliači ďaleko za hranicou svojho talentu, prozreteľnosťou nadelených intelektuálnych aj mentálnych obmedzení a dokonca si z nepochopiteľných dôvodov prisvojuje právo hodnotiť charakter osôb, ktorým intelektuálne, profesionálne ani morálne nesiaha čo len po nechty na nohách.
A prečo sa venujem Adelovmu genetickému fondu? Nuž preto, lebo je kuriatkom z chovu poprednej novinárskej manipulátorky deväťdesiatych rokov minulého storočia Anny Ghannamovej. Málokto si na to spomenie, ale Adelova maminka bola kedysi reportérkou spravodajstva televízie Markíza. O čo ju matka príroda ukrátila na intelekte, o to viac jej pridala na drzosti a ochote nehanebne manipulovať. Reportáže Anny Ghannamovej boli manipuláciami na úrovni Lipšicovej žinenky Tódovej.
Ľudí s historickou pamäťou a viac ako piatimi krížikmi veku nemôže prekvapiť, že história sa opakuje. Či už predtým v Markíze, alebo teraz v 360-stupňovom orgáne, Gahannamovej kuriatko Adel sa dopúšťa úplne identických zločinov proti realite, zdravému úsudku a zmysluplnej spoločenskej konverzácii, aké páchala jeho rozdrapená mať pred štvrťstoročím.
Ako hovoril Mark Twain, dejiny sa síce neopakujú, ale často sa rýmujú. Otravné pípanie kuriatka Adela na starú a otrepanú nôtu kvočky Ghannamovej je toho živým dôkazom.
31.03.202510:27
ČO SA NEZMESTILO DO KNIHY LIPŠIC: PRÍBEH POLITICKÉHO PODVODNÍKA
Priatelia, dnes som pripravil trochu dlhší a dúfam, že aj pútavý článok. Prosím o trpezlivosť, skúste to dočítať až do konca, ide o naskutku pozoruhodný prípad.
Napriek tomu, že moja nová kniha je obsiahla a rozsiahla, nebolo možné do nej vtesnať všetky príbehy, ktoré si zasluhujú pozornosť verejnosti. Jedným z nich je aj prípad Romana Brenčiča, otca mladej rodiny.
Daniel Lipšic obžaloval Romana Brenčiča spolu s ďalšími dvoma osobami z prípravy úkladnej vraždy. Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd SR ich oslobodili, pretože prípravu vraždy si jednoducho vymysleli NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry.
Nevinný Roman Brenčič strávil kvôli gestapákovi Lipšicovi 340 dní vo vyšetrovacej väzbe, z toho deväť mesiacov v kolúznej. Na slobode ostali jeho manželka na materskej dovolenke s dvomi malými deťmi a nevládnou mamou. Viac o príbehu nájdete na priloženej linke.
A keď už budete na stránke Ďateľ, všimnite si novinku: môžete si na nej vytvoriť vlastný profil, čo vám umožní zapojiť sa do diskusie priamo na stránke. Verím, že sa nám aj touto cestou podarí vytvoriť komunitu príjemných ľudí.
https://www.datel.news/clanok/ake-mal-lipsic-zamery-ked-obral-mladu-rodinu-na-340-dni-ootca-auvrhol-ju-do-biedy?page=1
Priatelia, dnes som pripravil trochu dlhší a dúfam, že aj pútavý článok. Prosím o trpezlivosť, skúste to dočítať až do konca, ide o naskutku pozoruhodný prípad.
Napriek tomu, že moja nová kniha je obsiahla a rozsiahla, nebolo možné do nej vtesnať všetky príbehy, ktoré si zasluhujú pozornosť verejnosti. Jedným z nich je aj prípad Romana Brenčiča, otca mladej rodiny.
Daniel Lipšic obžaloval Romana Brenčiča spolu s ďalšími dvoma osobami z prípravy úkladnej vraždy. Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd SR ich oslobodili, pretože prípravu vraždy si jednoducho vymysleli NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry.
Nevinný Roman Brenčič strávil kvôli gestapákovi Lipšicovi 340 dní vo vyšetrovacej väzbe, z toho deväť mesiacov v kolúznej. Na slobode ostali jeho manželka na materskej dovolenke s dvomi malými deťmi a nevládnou mamou. Viac o príbehu nájdete na priloženej linke.
A keď už budete na stránke Ďateľ, všimnite si novinku: môžete si na nej vytvoriť vlastný profil, čo vám umožní zapojiť sa do diskusie priamo na stránke. Verím, že sa nám aj touto cestou podarí vytvoriť komunitu príjemných ľudí.
https://www.datel.news/clanok/ake-mal-lipsic-zamery-ked-obral-mladu-rodinu-na-340-dni-ootca-auvrhol-ju-do-biedy?page=1
28.03.202510:36
DOŽIVOTNÁ RENTA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
Doživotná renta garantovaná generálnemu prokurátorovi vyvoláva zmiešané pocity a zväčša negatívne reakcie. Dovoľte mi pozrieť sa na túto otázku z dvoch perspektív. Dlhodobej a neosobnej na jednej strane a aktuálnej a osobnej na strane druhej.
Z dlhodobého hľadiska je pravda, že ak sa na Slovensku raz človek stane vedúcim funkcionárom určitých štátnych orgánov, býva spravidla doživotne považovaný za malomocného, a preto si iba veľmi ťažko hľadá uplatnenie. Netýka sa to len generálneho prokurátora, veľmi často sa to stáva napríklad vrcholovým predstaviteľom spravodajských služieb a podobne. Kým sa nezmení kultúra zaobchádzania s ľuďmi, čo venovali štátu kus života, zrejme bude vždy pokušenie kompenzovať ich nie celkom systémovými opatreniami, ako je doživotná renta. Alebo ešte horšie, korupcia.
Ak sa na vec pozeráme optikou súčasnosti, schválenie doživotnej renty Marošovi Žilinkovi sa dá interpretovať dvoma spôsobmi. Po prvé, vládna koalícia je hluchá a slepá, inak by nemohla oceniť nečinnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Lipšicovmu gestapu a k preverovaniu faktického omilostenia zločincov, vydávaných za kajúcnikov. To je však menej pravdepodobné. Po druhé, koalícia chce Maroša Žilinku lákadlom doživotnej renty (azda aj funkciou ústavného sudcu) presvedčiť, aby odišiel z vedenia prokuratúry a nechal to robiť niekoho s väčšou odvahou a razanciou. To považujem za pravdepodobnejšiu možnosť.
Ak by sa potvrdil predpoklad skoršieho odchodu Maroša Žilinku z funkcie, bola by na stole otázka voľby nového generálneho prokurátora. Trochu zaniklo, že súčasná vládna koalícia nezrušila možnosť zvolenia za generálneho prokurátora právnika, pochádzajúceho mimo prostredia sústavy prokuratúry. A to ma napĺňa určitými obavami. Predbežne chcem dúfať, že len počujem trávu rásť.
Doživotná renta garantovaná generálnemu prokurátorovi vyvoláva zmiešané pocity a zväčša negatívne reakcie. Dovoľte mi pozrieť sa na túto otázku z dvoch perspektív. Dlhodobej a neosobnej na jednej strane a aktuálnej a osobnej na strane druhej.
Z dlhodobého hľadiska je pravda, že ak sa na Slovensku raz človek stane vedúcim funkcionárom určitých štátnych orgánov, býva spravidla doživotne považovaný za malomocného, a preto si iba veľmi ťažko hľadá uplatnenie. Netýka sa to len generálneho prokurátora, veľmi často sa to stáva napríklad vrcholovým predstaviteľom spravodajských služieb a podobne. Kým sa nezmení kultúra zaobchádzania s ľuďmi, čo venovali štátu kus života, zrejme bude vždy pokušenie kompenzovať ich nie celkom systémovými opatreniami, ako je doživotná renta. Alebo ešte horšie, korupcia.
Ak sa na vec pozeráme optikou súčasnosti, schválenie doživotnej renty Marošovi Žilinkovi sa dá interpretovať dvoma spôsobmi. Po prvé, vládna koalícia je hluchá a slepá, inak by nemohla oceniť nečinnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Lipšicovmu gestapu a k preverovaniu faktického omilostenia zločincov, vydávaných za kajúcnikov. To je však menej pravdepodobné. Po druhé, koalícia chce Maroša Žilinku lákadlom doživotnej renty (azda aj funkciou ústavného sudcu) presvedčiť, aby odišiel z vedenia prokuratúry a nechal to robiť niekoho s väčšou odvahou a razanciou. To považujem za pravdepodobnejšiu možnosť.
Ak by sa potvrdil predpoklad skoršieho odchodu Maroša Žilinku z funkcie, bola by na stole otázka voľby nového generálneho prokurátora. Trochu zaniklo, že súčasná vládna koalícia nezrušila možnosť zvolenia za generálneho prokurátora právnika, pochádzajúceho mimo prostredia sústavy prokuratúry. A to ma napĺňa určitými obavami. Predbežne chcem dúfať, že len počujem trávu rásť.
25.03.202519:20
AKOBY TO MIŠKO NAPÍSAL ORGÁNOM
Tak si nalejme čašu čistého vínka. Čistého, ale poriadne trpkého, najlepšie omšového. Reč totiž bude opäť o žoldnieroch a nádenníkoch progresívnej agitácie a propagandy.
Úrad vlády navrhol finančne podporiť vydavateľov Hlavného denníka a Hlavných správ. Nebudem hodnotiť, či ide o správne alebo nesprávne rozhodnutie, pretože nemám dostatok vstupných informácií, aby som to dokázal náležite posúdiť. Predbežne hovorím, že je nepochybne vo verejnom záujme podporiť finančne podvyživenú žurnalistiku, ktorá nie je ovládaná a kolonizovaná progresívnou pliagou.
To však nie je podstata tohto statusu. Je ňou okolnosť, že ma bolia oči. Pretieram si ich už hodnú chvíľu a nechcem uveriť, čo vidím. Menovite titulok orgánu Miškovej strany. Hlása, že úrad vlády navrhuje finančne podporiť médiá šíriace ruskú propagandu. Toto vážne napísal Miškov orgán? Stále neverím, čo vidím, pretože to vyzerá aj znie tak, akoby to Miško písal orgánom.
Tak si to trochu zhrňme. Miškov orgán ukazuje prstom na druhých a hovorí o šírení propagandy? Oni, čo číria teológiu progresívneho náboženstva bez Boha? Oni, čo šírili za peniaze americkej vlády neokonzervatívnu propagandu liberálneho internacionalizmu Demokratickej strany? Oni, čo šíria propagandu cenzúry sociálnych sietí? Oni, čo šíria propagandu o tom, že človek sa nerodí buď ako žena, alebo ako muž, ale že pohlavie si vyberáme ako maškrtky z bonboniéry?
Je pravda, že bývalého spolupracovníka Hlavných správ prichytili pri spolupráci s druholigovým pracovníkom ruskej rozviedky a bol za to aj súdne potrestaný. Progresívne hlavy to síce nechápu, ale v civilizovanom právnom štáte je vina vždy individuálna. Tím hlavných správ nenesie kolektívnu vinu za zlyhanie svojho kolegu. Bodka.
Lenže to je len jedna strana mince. Ak by si slovenské kontrašpionážne orgány plnili povinnosti tak, ako majú, koľko spolupracovníkov a agentov vplyvu CIA by sme polapali nielen v Miškovom orgáne, ale aj v rozbujnenom systéme politických akože neziskových organizácií? Veď každý druhý z nich je alebo bol na výplatnej listine krycej organizácie americkej rozviedky, zrušenej agentúry USAID. A tí, čo nie sú priamo na tejto výplatnej páske, berú peniaze od iných akože neziskových organizácií, ktoré boli a azda aj dodnes sú napojené na americký, britský, holandský a niekedy aj nemecky štátny rozpočet.
Na Slovensku sme už naozaj videli všetko. Miškova spotená partnerka ukázala svetu kozy. Teraz Miško orgánom ukazuje na iných, že šíria ruskú propagandu. Pritom takzvaná ruská propaganda v súčasnosti hovorí to isté, alebo veľmi podobne, ako hovorí Biely dom. Nehovoriac o tom, že to, čo orgány označujú za ruskú propagandu, je takmer vždy normálna analýza geopolitickej situácie, nie propaganda zdochýnajúceho liberálneho internacionalizmu.
Slovom dosť bolo Miškovej pornografie – ceckov aj orgánu. A dosť bolo ukazovania nielen spoteného roztraseného tela, ale aj prstom všade navôkol, len nie do vlastných radov. Bodaj vás hus kopla, progresívne manciky!
Tak si nalejme čašu čistého vínka. Čistého, ale poriadne trpkého, najlepšie omšového. Reč totiž bude opäť o žoldnieroch a nádenníkoch progresívnej agitácie a propagandy.
Úrad vlády navrhol finančne podporiť vydavateľov Hlavného denníka a Hlavných správ. Nebudem hodnotiť, či ide o správne alebo nesprávne rozhodnutie, pretože nemám dostatok vstupných informácií, aby som to dokázal náležite posúdiť. Predbežne hovorím, že je nepochybne vo verejnom záujme podporiť finančne podvyživenú žurnalistiku, ktorá nie je ovládaná a kolonizovaná progresívnou pliagou.
To však nie je podstata tohto statusu. Je ňou okolnosť, že ma bolia oči. Pretieram si ich už hodnú chvíľu a nechcem uveriť, čo vidím. Menovite titulok orgánu Miškovej strany. Hlása, že úrad vlády navrhuje finančne podporiť médiá šíriace ruskú propagandu. Toto vážne napísal Miškov orgán? Stále neverím, čo vidím, pretože to vyzerá aj znie tak, akoby to Miško písal orgánom.
Tak si to trochu zhrňme. Miškov orgán ukazuje prstom na druhých a hovorí o šírení propagandy? Oni, čo číria teológiu progresívneho náboženstva bez Boha? Oni, čo šírili za peniaze americkej vlády neokonzervatívnu propagandu liberálneho internacionalizmu Demokratickej strany? Oni, čo šíria propagandu cenzúry sociálnych sietí? Oni, čo šíria propagandu o tom, že človek sa nerodí buď ako žena, alebo ako muž, ale že pohlavie si vyberáme ako maškrtky z bonboniéry?
Je pravda, že bývalého spolupracovníka Hlavných správ prichytili pri spolupráci s druholigovým pracovníkom ruskej rozviedky a bol za to aj súdne potrestaný. Progresívne hlavy to síce nechápu, ale v civilizovanom právnom štáte je vina vždy individuálna. Tím hlavných správ nenesie kolektívnu vinu za zlyhanie svojho kolegu. Bodka.
Lenže to je len jedna strana mince. Ak by si slovenské kontrašpionážne orgány plnili povinnosti tak, ako majú, koľko spolupracovníkov a agentov vplyvu CIA by sme polapali nielen v Miškovom orgáne, ale aj v rozbujnenom systéme politických akože neziskových organizácií? Veď každý druhý z nich je alebo bol na výplatnej listine krycej organizácie americkej rozviedky, zrušenej agentúry USAID. A tí, čo nie sú priamo na tejto výplatnej páske, berú peniaze od iných akože neziskových organizácií, ktoré boli a azda aj dodnes sú napojené na americký, britský, holandský a niekedy aj nemecky štátny rozpočet.
Na Slovensku sme už naozaj videli všetko. Miškova spotená partnerka ukázala svetu kozy. Teraz Miško orgánom ukazuje na iných, že šíria ruskú propagandu. Pritom takzvaná ruská propaganda v súčasnosti hovorí to isté, alebo veľmi podobne, ako hovorí Biely dom. Nehovoriac o tom, že to, čo orgány označujú za ruskú propagandu, je takmer vždy normálna analýza geopolitickej situácie, nie propaganda zdochýnajúceho liberálneho internacionalizmu.
Slovom dosť bolo Miškovej pornografie – ceckov aj orgánu. A dosť bolo ukazovania nielen spoteného roztraseného tela, ale aj prstom všade navôkol, len nie do vlastných radov. Bodaj vás hus kopla, progresívne manciky!
Показано 1 - 24 из 225
Войдите, чтобы разблокировать больше функциональности.