ĎAKUJEM, KOŇÝK - VÁŽIM SI TÝCH, ČO NEOHLI CHRBÁT ✊
Mal som osem rokov a bratranec mi doniesol kazetu s nahrávkami Zóny A a Kreatoru. Odvtedy počúvam punk a metal 😉
Dnes mám 45 a prvýkrát v živote som bol na pive s mojím hrdinom z detstva - spevákom Zóny A. Je známy ako Koňýk. V punkovom hnutí - legenda.
Dodnes poznám naspamäť mnohé texty tejto undergroundovej kapely. Formovali ma ako mladého rebela. Taký bol môj svet: punk's not dead.
Možno si niektorí z vás spomenú na slávne piesne:
"Mnohým ľuďom sa nepáči, že sa nám stále neráči byť ako oni, že vraj už sme vyšli z módy, nemoderní, nepotrební, tak ako oni, nám stačí, že nás to baví a že nás nemajú radi idioti, otravní idioti! Nezmením sa!"
Na škole sme si so spolužiakmi spievali:
"Slobodu ti berú, keď si mladý, nesmieš robiť to, čo ťa baví.
Chcú ťa spraviť súčasťou stroja
Robiť smieš len, čo ti dovolia. Ja nechcem byť súčasťou stroja!"
Zóna A je pre mňa rebelantské detstvo. Búrili sme sa proti systému, proti kapitalizmu, proti pokrytectvu. Snívali sme o lepšom svete.
Stále to mám v sebe. A je pre mňa veľká vec, že som sa mohol stretnúť s Koňýkom, ktorý rebeluje celý svoj život. Neuhol, išiel si svoju cestu.
Iní dostali šancu ísť na špicu hitparády. Lebo ohli chrbát. A slúžili systému. On nie. O to viac si ho vážim.
Sedel s nami aj Lukáš Perný, intelektuál mináčovskej ľavice, ktorý pôsobí na Matici slovenskej. Ďalší rebel. Ďalšia chyba v systéme.
Boli sme v legendárnej bratislavskej krčme, do ktorej som s kamarátmi chodil ešte ako šestnásťročný. To boli časy. Spievali sme si pri pive aj Zónu A.
Je to fajn pocit sedieť po takmer 30 rokoch na pive práve s Koňýkom. Frontman Zóny A má dnes podobné názory ako ja. Aj preto ho slniečkari nemajú radi. Môžu si trhnúť.
Podpísal mi platňu Zóny A. Nádhera. Ja som hral v metalovej kapele, tak som mu podpísal naše CD. Milé spomienky 🙂
Koňýkove texty ma vždy fascinovali a rovnako tak ma fascinoval aj rozhovor s ním naživo.
"Dnešní mladí si sadnú do podniku a čumia do mobilov. Oni sa už spolu ani nerozprávajú, " načal som tému.
Koňýk sa zamyslel a hovorí: "Keď si mal za našich čias debilné názory, tak si v krčme dostal pár faciek a bol si zase normálny."
Odpil si a pokračoval: "Dnes tu vymýšľajú progresívne nezmysly a nikto pri stole im nepovie, ako veľmi sú mimo. Lebo furt len čumia do tých sprostých mobilov."
Je to presne tak. Mladí pomýlení Progresívci sa už nebúria proti systému. Proti chudobe. Proti vojnám. Systém si ich ochočil.
Médiá im hovoria, nenáviď Rusko. A oni nenávidia. Hovoria, bojuj za LGBTI. Oni bojujú. Hovoria "zlý Fico" a oni poslušne verklíkujú "zlý Fico".
A ešte sa aj cítia ako veľkí revolucionári. Rebeli. Pankáči. Pritom sú len ovce. Ako by povedali chalani zo Zóny A - súčiastky stroja.
Ďakujem, Koňýk, za skvelé stretnutie a teším sa na ďalšie spoločné pivo. Vrátil som sa zase na chvíľu do detstva a spomínal na svoje sny, ako raz zmením svet.
Tie sny neumreli. A je nás čoraz viac, ktorí bojujú za rovnaké sny. Za normálny život. Za slobodu, spravodlivosť a mier.
Jedna z mojich najobľúbenejších piesní od Zóny A znela zhruba takto: "Keď sa všetci zjednotíme a spojíme, tak zvíťazíme, naša pravda navždy zvíťazí!"
Áno, zvíťazí!
Venceremos ✊
